Iz 42, 1-25 |   |
Kniha proroka Izaiáša
42. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom.
2 Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici;
3 trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude.
4 Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú.
5 Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej:
6 Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom,
7 aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme.
8 Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.
9 Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť.
10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho napĺňa, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich.
11 Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr.
12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi, nech hlásajú Jeho chválu na ostrovoch.
13 Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako hrdina; hlasno zvolá, spustí vojnový pokrik, víťazne vystúpi proti svojim nepriateľom.
14 Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať.
15 Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam.
16 Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak.
17 Nech sa odvrátia a zapýria hanbou tí, ktorí dôverujú tesaným modlám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia.
18 Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli!
19 Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý, iba ak môj dôverník, a slepý, iba ak sluha Hospodinov?
20 Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje.
21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju vernosť zveľadiť a osláviť svoje učenie.
22 Ale on je olúpený a vyplienený národ; všetci sú sputnaní v temniciach a skrytí sú vo väzniciach. Stali sa lúpežou, a nik ich nevyslobodil, korisťou, no nik nepovedal: Vráť ich!
23 Kto z vás tomu načúva? Kto počúva a chápe budúcnosť?
24 Kto vydal Jákoba za korisť a Izrael napospas lupičom? Nebol to Hospodin, proti ktorému sme zhrešili? Ale oni nechceli chodiť po Jeho cestách a nedbali na Jeho učenie.
25 Preto vylial na nich svoj pálčivý hnev a vojnové násilie; pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal; planul proti nemu, ale nevzal si to k srdcu.
2 Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici;
3 trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude.
4 Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú.
5 Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej:
6 Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom,
7 aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme.
8 Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.
9 Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť.
10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho napĺňa, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich.
11 Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr.
12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi, nech hlásajú Jeho chválu na ostrovoch.
13 Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako hrdina; hlasno zvolá, spustí vojnový pokrik, víťazne vystúpi proti svojim nepriateľom.
14 Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať.
15 Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam.
16 Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak.
17 Nech sa odvrátia a zapýria hanbou tí, ktorí dôverujú tesaným modlám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia.
18 Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli!
19 Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý, iba ak môj dôverník, a slepý, iba ak sluha Hospodinov?
20 Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje.
21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju vernosť zveľadiť a osláviť svoje učenie.
22 Ale on je olúpený a vyplienený národ; všetci sú sputnaní v temniciach a skrytí sú vo väzniciach. Stali sa lúpežou, a nik ich nevyslobodil, korisťou, no nik nepovedal: Vráť ich!
23 Kto z vás tomu načúva? Kto počúva a chápe budúcnosť?
24 Kto vydal Jákoba za korisť a Izrael napospas lupičom? Nebol to Hospodin, proti ktorému sme zhrešili? Ale oni nechceli chodiť po Jeho cestách a nedbali na Jeho učenie.
25 Preto vylial na nich svoj pálčivý hnev a vojnové násilie; pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal; planul proti nemu, ale nevzal si to k srdcu.
Iz 42, 1-25 | |