Kniha proroka Izaiáša
58. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Volaj na plné hrdlo, nešetri, pozdvihni svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu jeho priestupok i domu Jákobovmu jeho hriechy.
2 Oni ma, pravda, hľadajú deň čo deň, chceli by poznať moje cesty ako národ, čo uskutočňuje spravodlivosť a neopúšťa nariadenia svojho Boha. Pýtajú sa ma na spravodlivé nariadenia, túžia po Božej blízkosti:
3 Prečo sa postíme, keď Ty to nevidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov.
4 Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách.
5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým?
6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.
7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným.
8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou.
9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči,
10 ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas.
11 A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.
12 A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie.
13 Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš podnikať svoje cesty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vyjednávať,
14 potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi, povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove prehovorili.
2 Oni ma, pravda, hľadajú deň čo deň, chceli by poznať moje cesty ako národ, čo uskutočňuje spravodlivosť a neopúšťa nariadenia svojho Boha. Pýtajú sa ma na spravodlivé nariadenia, túžia po Božej blízkosti:
3 Prečo sa postíme, keď Ty to nevidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov.
4 Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách.
5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým?
6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.
7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným.
8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou.
9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči,
10 ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas.
11 A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.
12 A tvoji potomkovia vystavajú dávne zrúcaniny, postavíš základy pre pokolenia. Pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnovovateľom ulíc na bývanie.
13 Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš podnikať svoje cesty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vyjednávať,
14 potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi, povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove prehovorili.

