Iz 9, 1-20 |   |
Kniha proroka Izaiáša
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Ľud, čo kráča vo tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo.
2 Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi.
3 Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.
4 Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň.
5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.
6 Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.
7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi a dopadlo na Izrael.
8 Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie, ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:
9 Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov; plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.
10 Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína, a popudí jeho odporcov.
11 Sýriu od východu a Filištíncov od západu, aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami. Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadali Hospodina zástupov.
13 Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť a trstinu v jeden deň.
14 Starec a hodnostár sú hlavou a prorok, čo učí lož, je chvostom.
15 Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, čo sa dajú nimi viesť, sú odsúdení na záhubu.
16 Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci a ústa každého hovoria bláznovstvá. Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
17 Veď zloba horela ako oheň, čo stravuje tŕnie a bodľačie a zapaľuje lesnú húštinu, až sa zdvíhajú kúdole dymu.
18 Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina a jej ľud je ako potrava pre oheň; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19 Zahryzne napravo, ale zostane hladný, alebo naľavo, no nenasýti sa. Každý pojedá mäso z vlastného ramena,
20 Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
2 Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi.
3 Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov.
4 Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň.
5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.
6 Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.
7 Pán zoslal slovo proti Jákobovi a dopadlo na Izrael.
8 Dozvedel sa to všetok ľud, Efrajim a obyvatelia Samárie, ktorí v namyslenosti a pýche srdca hovoria:
9 Tehly sa zrútili, budeme stavať z kamenných kvádrov; plané figovníky povytínali, nahradíme ich cédrami.
10 Hospodin však vzbudí proti nemu nepriateľov — Recína, a popudí jeho odporcov.
11 Sýriu od východu a Filištíncov od západu, aby požierali Izrael naplno otvorenými ústami. Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá.
12 Ľud sa však neobrátil k tomu, čo ho bil, nehľadali Hospodina zástupov.
13 Vtedy Hospodin odsekne Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť a trstinu v jeden deň.
14 Starec a hodnostár sú hlavou a prorok, čo učí lož, je chvostom.
15 Vodcovia tohto ľudu sú zvodcami a tí, čo sa dajú nimi viesť, sú odsúdení na záhubu.
16 Preto Pán nemá radosť z jeho mladíkov a nezmiluje sa nad jeho sirotami a vdovami, lebo všetko sú to bezbožníci a zločinci a ústa každého hovoria bláznovstvá. Pri tom všetkom sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
17 Veď zloba horela ako oheň, čo stravuje tŕnie a bodľačie a zapaľuje lesnú húštinu, až sa zdvíhajú kúdole dymu.
18 Hnevom Hospodina zástupov sa spaľuje krajina a jej ľud je ako potrava pre oheň; nik nemá zľutovanie so svojím bratom.
19 Zahryzne napravo, ale zostane hladný, alebo naľavo, no nenasýti sa. Každý pojedá mäso z vlastného ramena,
20 Menašše Efrajima a Efrajim Menaššeho a obaja spoločne vystupujú proti Júdovi. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
Iz 9, 1-20 | |