Kniha proroka Izaiáša
10. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Beda tým, čo ustanovujú nespravodlivé zákony, a pisárom, ktorí horlivo vypisujú rozkazy utláčať,
2 aby úbožiakom odopreli prístup k súdu a biednych môjho ľudu obrali o právo, aby sa vdovy stali ich korisťou a mohli olúpiť siroty.
3 Čo však urobíte v deň trestu a pri pohrome, čo príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a komu zanecháte svoje bohatstvo?
4 Nič iné im nezostáva, len sa zohnúť medzi väzňami alebo padnúť medzi zabitých. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
5 Beda Asýrii, ktorá je palicou môjho hnevu, ten prút v jej rukách — to je môj hnev.
6 Posielam ju na bezbožný národ, proti môjmu ľudu, na ktorý sa hnevám a prikazujem jej, aby ho ukoristila ako korisť a ulúpila ako lup, aby ho pošliapala ako blato na uliciach.
7 No Asýria tak neuvažuje, jej srdce tak nerozmýšľa, ale zamýšľa zničiť a vyhubiť nemálo národov.
8 Lebo hovorí: Nie sú všetky moje kniežatá dovedna kráľmi?
9 Nie je Kalno ako Karkemiš? Nie je Chamát ako Arpád? Nie je Samária ako Damask?
10 Ak zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov, hoci mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária,
11 ako som urobil Samárii a jej modlám, či tak neurobím Jeruzalemu a jeho modlám?
12 Keď Pán dokončí celé svoje dielo na vrchu Siona a v Jeruzaleme, potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a povýšenecký pohľad jeho očí.
13 Pretože povedala: Konala som silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumná. Odstránila som hranice ich národov, ukoristila som ich poklady a ako krutovládca som zvrhla tých, čo sedeli na tróne.
14 Moja ruka našla bohatstvá národov ako hniezdo a ako sa rabujú opustené vajcia, tak som vyrabovala celú krajinu. Nebolo toho, čo by zatrepotal krídlami, otvoril zobák a zapišťal.
15 Môže sa sekera povyšovať nad toho, kto ňou rúbe a píla vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby palica hýbala tými, čo ju dvíhajú, a prút dvíhal toho, kto nie je drevom!
16 Preto Pán, Hospodin zástupov, zošle chradnutie na jej vypasených a pod jej slávou bude blčať oheň ako požiar.
17 Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý bude plameňom, bude horieť a za jediný deň strávi jej tŕnie a bodľač
18 aj slávu jej lesa a ovocného sadu, počnúc dušou a končiac telom, ako keď chorý chradne.
19 Zvyšok stromov z jej lesa bude počtom taký, že ho spočíta aj dieťa.
20 V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení z Jákobovho domu už nebudú opierať o toho, čo ich bije, ale budú sa verne opierať o Pána, Svätého Izraela.
21 Zvyšok sa vráti, zvyšok Jákobov k mocnému Bohu.
22 Aj keby bolo tvojho ľudu, Izrael, ako morského piesku, len zvyšok z neho sa vráti. Záhuba je stanovená, preteká spravodlivosť.
23 Stanovenú záhubu totiž vykoná Pán, Hospodin zástupov uprostred celej zeme.
24 Preto takto hovorí Pán, Hospodin zástupov: Ľud môj, čo bývaš na Sione, neboj sa Asýrie. Bije ťa palicou a prút dvíha na teba, ako to bolo v Egypte.
25 Lebo už len chvíľu a môj veľký hnev ustane, no dovtedy ich môj hnev úplne zničí.
26 Hospodin zástupov vzbudí proti nej svoj bič, ako keď bil Midjánčanov pri skale Oréb a svoju palicu pozdvihne nad more, ako to bolo v Egypte.
27 V ten deň spadne jej bremeno z jeho pliec a jej jarmo z tvojej šije — sňaté jarmo ustúpi blahobytu.
28 Ide na Ajjatu, prechádza cez Migrón, v Michmase si necháva výzbroj,
29 prechádza cez priesmyk, v Gebe strávi noc. Ráma sa trasie, Saulova Gibea je na úteku.
30 Krič z celého hrdla, dcéra Gallím! Počúvaj, Lajša! Odpovedz jej, Anatót!
31 Madmena uteká, obyvatelia Gebimu unikajú do bezpečia.
32 Ešte dnes zastane v Nóbe, pohrozí rukou vrchu dcéry Siona, pahorku Jeruzalema.
33 Hľa, Pán, Hospodin zástupov, zhadzuje konáre násilím; čo má vysoký vzrast, je stínané, čo je vyvýšené, zníži sa.
34 Lesnú húštinu postína sekerou a Libanon vo svojej nádhere padne.
2 aby úbožiakom odopreli prístup k súdu a biednych môjho ľudu obrali o právo, aby sa vdovy stali ich korisťou a mohli olúpiť siroty.
3 Čo však urobíte v deň trestu a pri pohrome, čo príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a komu zanecháte svoje bohatstvo?
4 Nič iné im nezostáva, len sa zohnúť medzi väzňami alebo padnúť medzi zabitých. Napriek tomu všetkému sa však neodvracia jeho hnev, jeho ruka je ešte vystretá.
5 Beda Asýrii, ktorá je palicou môjho hnevu, ten prút v jej rukách — to je môj hnev.
6 Posielam ju na bezbožný národ, proti môjmu ľudu, na ktorý sa hnevám a prikazujem jej, aby ho ukoristila ako korisť a ulúpila ako lup, aby ho pošliapala ako blato na uliciach.
7 No Asýria tak neuvažuje, jej srdce tak nerozmýšľa, ale zamýšľa zničiť a vyhubiť nemálo národov.
8 Lebo hovorí: Nie sú všetky moje kniežatá dovedna kráľmi?
9 Nie je Kalno ako Karkemiš? Nie je Chamát ako Arpád? Nie je Samária ako Damask?
10 Ak zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov, hoci mali viac modiel ako Jeruzalem a Samária,
11 ako som urobil Samárii a jej modlám, či tak neurobím Jeruzalemu a jeho modlám?
12 Keď Pán dokončí celé svoje dielo na vrchu Siona a v Jeruzaleme, potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a povýšenecký pohľad jeho očí.
13 Pretože povedala: Konala som silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumná. Odstránila som hranice ich národov, ukoristila som ich poklady a ako krutovládca som zvrhla tých, čo sedeli na tróne.
14 Moja ruka našla bohatstvá národov ako hniezdo a ako sa rabujú opustené vajcia, tak som vyrabovala celú krajinu. Nebolo toho, čo by zatrepotal krídlami, otvoril zobák a zapišťal.
15 Môže sa sekera povyšovať nad toho, kto ňou rúbe a píla vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby palica hýbala tými, čo ju dvíhajú, a prút dvíhal toho, kto nie je drevom!
16 Preto Pán, Hospodin zástupov, zošle chradnutie na jej vypasených a pod jej slávou bude blčať oheň ako požiar.
17 Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý bude plameňom, bude horieť a za jediný deň strávi jej tŕnie a bodľač
18 aj slávu jej lesa a ovocného sadu, počnúc dušou a končiac telom, ako keď chorý chradne.
19 Zvyšok stromov z jej lesa bude počtom taký, že ho spočíta aj dieťa.
20 V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení z Jákobovho domu už nebudú opierať o toho, čo ich bije, ale budú sa verne opierať o Pána, Svätého Izraela.
21 Zvyšok sa vráti, zvyšok Jákobov k mocnému Bohu.
22 Aj keby bolo tvojho ľudu, Izrael, ako morského piesku, len zvyšok z neho sa vráti. Záhuba je stanovená, preteká spravodlivosť.
23 Stanovenú záhubu totiž vykoná Pán, Hospodin zástupov uprostred celej zeme.
24 Preto takto hovorí Pán, Hospodin zástupov: Ľud môj, čo bývaš na Sione, neboj sa Asýrie. Bije ťa palicou a prút dvíha na teba, ako to bolo v Egypte.
25 Lebo už len chvíľu a môj veľký hnev ustane, no dovtedy ich môj hnev úplne zničí.
26 Hospodin zástupov vzbudí proti nej svoj bič, ako keď bil Midjánčanov pri skale Oréb a svoju palicu pozdvihne nad more, ako to bolo v Egypte.
27 V ten deň spadne jej bremeno z jeho pliec a jej jarmo z tvojej šije — sňaté jarmo ustúpi blahobytu.
28 Ide na Ajjatu, prechádza cez Migrón, v Michmase si necháva výzbroj,
29 prechádza cez priesmyk, v Gebe strávi noc. Ráma sa trasie, Saulova Gibea je na úteku.
30 Krič z celého hrdla, dcéra Gallím! Počúvaj, Lajša! Odpovedz jej, Anatót!
31 Madmena uteká, obyvatelia Gebimu unikajú do bezpečia.
32 Ešte dnes zastane v Nóbe, pohrozí rukou vrchu dcéry Siona, pahorku Jeruzalema.
33 Hľa, Pán, Hospodin zástupov, zhadzuje konáre násilím; čo má vysoký vzrast, je stínané, čo je vyvýšené, zníži sa.
34 Lesnú húštinu postína sekerou a Libanon vo svojej nádhere padne.