Iz 41, 1-29 |   |
Kniha proroka Izaiáša
41. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Odmlčte sa predo mnou ostrovy, nech si národy obnovia svoju silu, nech sa priblížia a povedia: Spoločne chceme predstúpiť pred súd.
2 Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo, ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá, a ktoré jeho meč premieňa na prach a jeho luk ich rozmetá ako slamu?
3 Prenasleduje ich, nerušene postupuje, jeho nohy akoby nechodili po ceste.
4 Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to!
5 Ostrovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú.
6 Každý pomáha svojmu blížnemu a svojmu bratovi hovorí: Buď silný!
7 Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dobrý! Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.
8 Ty však, Izrael, môj služobník, Jákob, ktorého som si vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho miláčika,
9 ktorého som priviedol z končín zeme, teba som povolal z najvzdialenejších končín a povedal som ti: Ty si môj služobník, teba som si vyvolil a nezavrhol.
10 Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci, čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia a zahynú tí, čo majú s tebou spor.
12 Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe.
13 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham.
14 Neboj sa, červík Jákob, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham — znie výrok Hospodina — tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými ostrými zubmi, rozdrvíš a rozmlátiš vrchy a pahorky premeníš na plevy.
16 Preoseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozmetie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela.
17 Úbožiaci a bedári hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vysychá od smädu. Ja, Hospodin, im odpoviem, ja, Boh Izraela, ich neopustím.
18 Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a suchú zem na vodné žriedla.
19 Na púšti zasadím céder, akáciu, myrtu a olivu. V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu.
20 Nech vidia a spoznajú, nech uvažujú a pochopia všetci dovedna, že to urobila ruka Hospodina a Svätý Izraela to stvoril.
21 Predneste svoj spor, hovorí Hospodin, predložte svoje dôkazy, hovorí kráľ Jákoba.
22 Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu, nech spoznáme ich koniec; alebo nám zvestujte, čo príde!
23 Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť.
24 Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohavný je ten, čo si vás volí.
25 Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu slnka bol povolaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu.
26 Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli, a oddávna, aby sme povedali: Má pravdu? Veď nik to neoznámil a nik to nezvestoval, veď nik nepočul vašu reč.
27 Ako prvý som hlásal Sionu: Hľa, tu sú! A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti.
28 Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov, aby odpovedali, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.
2 Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo, ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá, a ktoré jeho meč premieňa na prach a jeho luk ich rozmetá ako slamu?
3 Prenasleduje ich, nerušene postupuje, jeho nohy akoby nechodili po ceste.
4 Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to!
5 Ostrovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú.
6 Každý pomáha svojmu blížnemu a svojmu bratovi hovorí: Buď silný!
7 Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dobrý! Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.
8 Ty však, Izrael, môj služobník, Jákob, ktorého som si vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho miláčika,
9 ktorého som priviedol z končín zeme, teba som povolal z najvzdialenejších končín a povedal som ti: Ty si môj služobník, teba som si vyvolil a nezavrhol.
10 Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci, čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia a zahynú tí, čo majú s tebou spor.
12 Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe.
13 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham.
14 Neboj sa, červík Jákob, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham — znie výrok Hospodina — tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými ostrými zubmi, rozdrvíš a rozmlátiš vrchy a pahorky premeníš na plevy.
16 Preoseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozmetie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela.
17 Úbožiaci a bedári hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vysychá od smädu. Ja, Hospodin, im odpoviem, ja, Boh Izraela, ich neopustím.
18 Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a suchú zem na vodné žriedla.
19 Na púšti zasadím céder, akáciu, myrtu a olivu. V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu.
20 Nech vidia a spoznajú, nech uvažujú a pochopia všetci dovedna, že to urobila ruka Hospodina a Svätý Izraela to stvoril.
21 Predneste svoj spor, hovorí Hospodin, predložte svoje dôkazy, hovorí kráľ Jákoba.
22 Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu, nech spoznáme ich koniec; alebo nám zvestujte, čo príde!
23 Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť.
24 Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohavný je ten, čo si vás volí.
25 Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu slnka bol povolaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu.
26 Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli, a oddávna, aby sme povedali: Má pravdu? Veď nik to neoznámil a nik to nezvestoval, veď nik nepočul vašu reč.
27 Ako prvý som hlásal Sionu: Hľa, tu sú! A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti.
28 Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov, aby odpovedali, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.
Iz 41, 1-29 | |