Kniha proroka Izaiáša
50. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Takto hovorí Hospodin: Kde je priepustný list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo ktorému z mojich veriteľov som vás predal? Hľa, pre svoje viny ste boli predaní a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.
2 Prečo? Prišiel som a nebolo nikoho. Volal som a nikto sa neozval. Azda je moja ruka prikrátka na záchranu? Či nemám dosť sily vyslobodzovať? Hľa, mojím pokarhaním vysuším more a rieky zmením na púšť, ryby v nich budú páchnuť a zdochnú od smädu, lebo v nich niet vody.
3 Nebesá odievam čierňavou a z vrecoviny im robím odev.
4 Pán, Hospodin mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci.
5 Pán, Hospodin mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.
6 Chrbát som nastavil tým, čo bili, a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
7 Pán, Hospodin mi však pomáha, preto nebudem potupený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že nebudem zahanbený.
8 Blízko je ten, čo mi vymôže spravodlivosť. Kto chce so mnou viesť spor? Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne!
9 Hľa, Pán, Hospodin mi pomáha, kto ma obviní? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, mole ich zožerú.
10 Kto z vás sa bojí Hospodina, nech počúva hlas jeho služobníka. Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina a spolieha sa na svojho Boha!
11 Hľa, všetci, čo zakladáte oheň a zapaľujete fakle, vstúpte do svetla svojho ohňa a medzi fakle, ktoré ste zapálili. Z mojej ruky sa vám to dostalo, ľahnete si na miesto trápenia.
2 Prečo? Prišiel som a nebolo nikoho. Volal som a nikto sa neozval. Azda je moja ruka prikrátka na záchranu? Či nemám dosť sily vyslobodzovať? Hľa, mojím pokarhaním vysuším more a rieky zmením na púšť, ryby v nich budú páchnuť a zdochnú od smädu, lebo v nich niet vody.
3 Nebesá odievam čierňavou a z vrecoviny im robím odev.
4 Pán, Hospodin mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Ráno čo ráno mi prebúdza ucho, aby som počúval ako učeníci.
5 Pán, Hospodin mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.
6 Chrbát som nastavil tým, čo bili, a líce tým, čo mi trhali bradu, tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
7 Pán, Hospodin mi však pomáha, preto nebudem potupený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že nebudem zahanbený.
8 Blízko je ten, čo mi vymôže spravodlivosť. Kto chce so mnou viesť spor? Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne!
9 Hľa, Pán, Hospodin mi pomáha, kto ma obviní? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, mole ich zožerú.
10 Kto z vás sa bojí Hospodina, nech počúva hlas jeho služobníka. Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina a spolieha sa na svojho Boha!
11 Hľa, všetci, čo zakladáte oheň a zapaľujete fakle, vstúpte do svetla svojho ohňa a medzi fakle, ktoré ste zapálili. Z mojej ruky sa vám to dostalo, ľahnete si na miesto trápenia.