2Moj 33, 1-23

          

2. Kniha Mojžišova

33. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1  Hospodin riekol Mojžišovi: Choď, odíď odtiaľto ty i ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi zasľúbil dať tvojmu potomstvu;

2  pred tebou pošlem anjela a vyženiem Kanaáncov, Amorejcov, Chetejcov, Perízejcov, Chivijcov a Jebúsejcov.

3  Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil, keďže si tvrdohlavým ľudom.

4  Keď ľud počul tieto tvrdé slová, začal smútiť a nikto nevzal na seba svoje šperky.

5  Hospodin však riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ste ľudom tvrdohlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím.

6  Izraelci postŕhali svoje šperky pri vrchu Chóréb.

7  Potom vzal Mojžiš stan a rozložil ho vonku mimo tábora, ďaleko od tábora a nazval ho stánkom stretnutia; keď niekto hľadal Hospodina, vyšiel ku svätostánku, ktorý bol mimo tábora.

8  Kedykoľvek Mojžiš vychádzal k stánku, všetok ľud povstal, každý sa postavil ku vchodu do svojho stanu a hľadeli za Mojžišom, kým nevošiel do stánku.

9  Vždy, keď Mojžiš vošiel do stánku, zostúpil oblakový stĺp, zastal pri vchode do stánku a Hospodin hovoril s Mojžišom.

10  Všetok ľud však videl stáť oblakový stĺp pri vchode do stánku; všetok ľud vstal a klaňal sa, každý pri vchode do svojho stanu.

11  Hospodin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom; potom sa vrátil do tábora; ale jeho služobník, mládenec Józua, syn Núnov, sa nevzdialil zo stánku.

12  Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Ty mi vravíš: Veď tento ľud! Nedal si mi však vedieť, koho pošleš so mnou, hoci si riekol: Poznám ťa podľa mena, a našiel si aj priazeň v mojich očiach.

13  Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, poznať svoje cesty, nech Ťa poznám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že tento národ je Tvojím ľudom.

14  On riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku.

15  Povedal Mu: Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto!

16  Veď po čom možno poznať, že som našiel priazeň v Tvojich očiach, ja i Tvoj ľud? Či nie po tom, že Ty pôjdeš s nami? Tak mňa a Tvoj ľud bude možné odlíšiť od ostatných národov, ktoré sú na povrchu zeme!

17  Hospodin riekol Mojžišovi: Aj toto, čo si vravel, urobím preto, lebo si našiel priazeň v mojich očiach a poznám ťa podľa mena.

18  On však povedal: Ukáž mi svoju slávu!

19  Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.

20  Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive.

21  Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu!

22  Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem.

23  Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť.

   2Moj 33, 1-23