2Moj 32, 1-35 |   |
2. Kniha Mojžišova
32. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta.
2 Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!
3 Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi.
4 On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov.
6 Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa.
7 I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol.
8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
9 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud.
10 Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom.
11 Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta?
12 Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu.
13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy; celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky.
14 Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu.
15 Nato sa Mojžiš obrátil, zostúpil z vrchu a v ruke mal dve dosky svedectva, dosky popísané na oboch stranách; popísané boli z jednej i z druhej strany.
16 Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách.
17 Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik.
18 On povedal: To nie je pokrik víťazstva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem.
19 Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom.
20 Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom.
21 Potom Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si priviedol naň taký veľký hriech?
22 Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty poznáš tento ľud, že je náchylný k zlému.
23 Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa prihodilo Mojžišovi, tomu mužovi, ktorý nás vyviedol z Egypta;
24 povedal som im teda: Kto má zlato, postŕhaj si ho; dali mi ho, hodil som ho do ohňa a vyšlo toto teľa.
25 Keď Mojžiš videl, že ľud je neviazaný, lebo mu Áron popustil uzdy na výsmech jeho protivníkov,
26 Mojžiš zostal v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, sem sa ku mne! Nato sa zhromaždili k nemu všetci Lévíjci.
27 Povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše svoj meč na bedrá, prejdite sem a tam v tábore, od jednej brány k druhej a zabite každý svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.
28 Lévíjci urobili tak, ako im prikázal Mojžiš; v ten deň padlo z ľudu asi tisíc mužov.
29 Potom Mojžiš povedal: Dnes ste sa zasvätili do služby Hospodinovej, a to každý za cenu svojho syna alebo svojho brata, aby ste dnes dostali požehnanie.
30 Na druhý deň Mojžiš povedal ľudu: Spáchali ste veľký hriech, preto teraz vystúpim k Hospodinovi, azda budem môcť získať zmierenie za váš hriech.
31 Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud spáchal veľký hriech; urobil si zlatého boha.
32 Teraz však, ak môžeš, odpusť im hriech; ak nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal!
33 Hospodin riekol Mojžišovi: Každého, kto zhrešil proti mne, vytriem zo svojej knihy.
34 Teraz však choď, veď ľud, kam som ti prikázal, a hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Avšak v deň svojho trestu na nich potrestám ich hriech.
35 Hospodin ranil ľud, pretože urobil teľa, ktoré zhotovil Áron.
2 Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!
3 Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi.
4 On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov.
6 Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa.
7 I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol.
8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta.
9 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud.
10 Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom.
11 Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta?
12 Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu.
13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy; celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky.
14 Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu.
15 Nato sa Mojžiš obrátil, zostúpil z vrchu a v ruke mal dve dosky svedectva, dosky popísané na oboch stranách; popísané boli z jednej i z druhej strany.
16 Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách.
17 Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik.
18 On povedal: To nie je pokrik víťazstva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem.
19 Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom.
20 Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom.
21 Potom Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si priviedol naň taký veľký hriech?
22 Áron odpovedal: Nech sa nehnevá môj pán! Ty poznáš tento ľud, že je náchylný k zlému.
23 Povedali mi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa prihodilo Mojžišovi, tomu mužovi, ktorý nás vyviedol z Egypta;
24 povedal som im teda: Kto má zlato, postŕhaj si ho; dali mi ho, hodil som ho do ohňa a vyšlo toto teľa.
25 Keď Mojžiš videl, že ľud je neviazaný, lebo mu Áron popustil uzdy na výsmech jeho protivníkov,
26 Mojžiš zostal v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, sem sa ku mne! Nato sa zhromaždili k nemu všetci Lévíjci.
27 Povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Nech si každý pripáše svoj meč na bedrá, prejdite sem a tam v tábore, od jednej brány k druhej a zabite každý svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.
28 Lévíjci urobili tak, ako im prikázal Mojžiš; v ten deň padlo z ľudu asi tisíc mužov.
29 Potom Mojžiš povedal: Dnes ste sa zasvätili do služby Hospodinovej, a to každý za cenu svojho syna alebo svojho brata, aby ste dnes dostali požehnanie.
30 Na druhý deň Mojžiš povedal ľudu: Spáchali ste veľký hriech, preto teraz vystúpim k Hospodinovi, azda budem môcť získať zmierenie za váš hriech.
31 Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud spáchal veľký hriech; urobil si zlatého boha.
32 Teraz však, ak môžeš, odpusť im hriech; ak nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal!
33 Hospodin riekol Mojžišovi: Každého, kto zhrešil proti mne, vytriem zo svojej knihy.
34 Teraz však choď, veď ľud, kam som ti prikázal, a hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Avšak v deň svojho trestu na nich potrestám ich hriech.
35 Hospodin ranil ľud, pretože urobil teľa, ktoré zhotovil Áron.
2Moj 32, 1-35 | |