2Moj 17, 1-16

          

2. Kniha Mojžišova

17. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1  Potom sa celý zbor Izraelcov podľa Hospodinovho rozkazu postupne pohol z púšte Sín a utáborili sa v Refidíme, kde nebolo vody pre ľud.

2  Ľud sa hádal s Mojžišom: Dajte nám vodu, aby sme sa napili. Mojžiš im odpovedal: Prečo sa so mnou hádate, prečo pokúšate Hospodina?

3  Keď ľud bol smädný, znova reptal proti Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom?

4  Mojžiš však volal k Hospodinovi o pomoc: Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte trochu a ukameňujú ma!

5  Hospodin riekol Mojžišovi: Prejdi popred ľud a vezmi so sebou niektorých spomedzi starších Izraela, vezmi si do ruky i svoju palicu, ktorou si udrel na Níl, a choď!

6  Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela.

7  Potom nazval to miesto Massa a Meríbá, pretože Izraelci sa vadili a pokúšali Hospodina vraviac: Je Hospodin uprostred nás, či nie?

8  Potom prišiel Amálék a bojoval proti Izraelcom v Refidíme.

9  Mojžiš povedal Józuovi: Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom. Ale ja budem zajtra stáť na pahorku s Božou palicou v ruke.

10  Józua urobil, ako mu prikázal Mojžiš, a bojoval s Amálékom; Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na pahorok.

11  Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amálék.

12  Keď Mojžišovi ruky oťaželi, vzali kameň, podložili pod neho a sadol si naň; Áron a Chúr podopierali jeho ruky jeden z jednej, druhý z druhej strany. Tak zostali jeho ramená pevné až do západu slnka.

13  Józua ostrím meča premohol Amáléka a jeho ľud.

14  Hospodin povedal Mojžišovi: Napíš to do knihy na pamiatku a vštep to Józuovi do pamäti, lebo úplne vytriem spod neba pamiatku na Amáléka.

15  Mojžiš postavil oltár a dal mu meno: Hospodin je moja koruhva.

16  Lebo povedal: Ruku na koruhvu Hospodinovu, Hospodin bude bojovať proti Amálékovi z pokolenia na pokolenie.

   2Moj 17, 1-16