Ž 9, 1-21 |   |
Žalmy
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Pre hudobný prednes - podľa mut labben. Žalm Dávidov.
2 Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky.
3 Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší,
4 že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou:
5 lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca.
6 Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno.
7 Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla.
8 Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd.
9 On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti.
10 Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia.
11 V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine!
12 Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi.
13 Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených.
14 Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti,
15 aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením.
16 Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha.
17 Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela.
18 Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha.
19 Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie.
20 Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou.
21 Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.
2 Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky.
3 Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší,
4 že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou:
5 lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca.
6 Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno.
7 Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla.
8 Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd.
9 On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti.
10 Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia.
11 V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine!
12 Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi.
13 Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených.
14 Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti,
15 aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením.
16 Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha.
17 Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela.
18 Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha.
19 Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie.
20 Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou.
21 Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.
Ž 9, 1-21 | |