Ž 139, 1-24 |   |
Žalmy
139. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.
3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.
4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.
5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.
9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,
10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
11 Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,
12 ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.
13 Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal.
14 Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.
15 Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.
17 Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet.
18 Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou.
19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační,
20 tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe.
21 Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe?
22 Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!
2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.
3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.
4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.
5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.
9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,
10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
11 Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,
12 ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.
13 Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal.
14 Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.
15 Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.
17 Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet.
18 Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou.
19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační,
20 tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe.
21 Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe?
22 Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!
Ž 139, 1-24 | |