Ž 102, 1-29 |   |
Žalmy
102. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom.
2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba!
3 V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj!
4 Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba.
5 Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť.
6 Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu.
7 Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách.
8 Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche.
9 Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne.
10 Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami
11 pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.
12 Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina.
13 Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod.
14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa,
15 lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek.
16 Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy.
17 Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve.
18 K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou.
19 Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina.
20 Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem,
21 aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti,
22 aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.
24 Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni.
25 Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.
26 Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.
27 Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa.
28 Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.
29 Synovia Tvojich služobníkov budú mať svoj domov a ich potomstvo bude pevné pred Tebou.
2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba!
3 V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj!
4 Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba.
5 Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť.
6 Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu.
7 Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách.
8 Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche.
9 Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne.
10 Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami
11 pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.
12 Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina.
13 Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod.
14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa,
15 lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek.
16 Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy.
17 Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve.
18 K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou.
19 Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina.
20 Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem,
21 aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti,
22 aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.
24 Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni.
25 Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.
26 Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.
27 Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa.
28 Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.
29 Synovia Tvojich služobníkov budú mať svoj domov a ich potomstvo bude pevné pred Tebou.
Ž 102, 1-29 | |