Ž 49, 1-21 |   |
Žalmy
49. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm.
2 Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,
3 jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!
4 Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
5 Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:
6 Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.-
7 A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!
8 Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho
9 (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),
10 aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!
11 Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.
12 Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.
13 Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.
14 Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.
15 Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.
16 Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.
17 Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!
18 Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.
19 Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-
20 Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.
21 Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.
2 Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,
3 jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!
4 Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
5 Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:
6 Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.-
7 A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!
8 Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho
9 (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),
10 aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!
11 Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.
12 Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.
13 Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.
14 Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.
15 Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.
16 Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.
17 Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!
18 Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.
19 Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-
20 Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.
21 Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.
Ž 49, 1-21 | |