Ž 102, 1-29 |   |
Žalmy
102. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
3 Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
4 Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
5 Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
6 Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
7 Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8 Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
10 Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
11 Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
12 Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
13 Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
15 Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16 A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
17 Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
18 Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
19 Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
20 pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
21 aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
22 aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
24 Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
25 Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
26 Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27 ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
28 Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.
2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
3 Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
4 Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
5 Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
6 Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
7 Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8 Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
10 Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
11 Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
12 Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
13 Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
15 Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16 A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
17 Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
18 Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
19 Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
20 pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
21 aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
22 aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
23 keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
24 Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
25 Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
26 Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27 ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
28 Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.
Ž 102, 1-29 | |