Ž 139, 1-24 |   |
Žalmy
139. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Hospodine, prezkúmal si ma a poznal.
2 Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
3 Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
4 Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
5 Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
6 Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
7 Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
9 Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10 i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
11 A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12 Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
13 Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
14 Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15 Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
19 Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
20 Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
21 Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
22 Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
23 Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
24 a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
2 Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
3 Pozoruješ moje chodenie i ležanie a znáš dobre všetky moje cesty.
4 Lebo ešte ani nemám slova na jazyku, a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.
5 Obkľúčil si ma odzadu i odpredu a položil si na mňa svoju ruku.
6 Je to predivná znalosť, nad môj rozum, tak vysoká, že nemôžem po ňu.
7 Kam by som zašiel od tvojho ducha? Alebo kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
9 Keby som vzal krýdla rannej zory, aby som zaletel a býval pri najďaľšom mori,
10 i tam by ma sprevadila tvoja ruka, a pochytila by ma tvoja pravica.
11 A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
12 Ani tma nezatmí pred tebou, a noc ti svieti jako deň, tebe je jedno či tma či svetlo.
13 Lebo tvojím vlastníctvom sú moje ľadviny; usnoval si ma v živote mojej matky.
14 Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.
15 Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.
17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože, A jaký ohromný je ich počet!
18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.
19 Keby si, Bože, zabil bezbožníka a povedal: Mužovia krvi, odstúpte odo mňa!
20 Tí, ktorí hovoria o tebe nešľachetne, berú nadarmo tvoje meno, tvoji odporcovia.
21 Či nie je tak, Hospodine, že nenávidím tých, ktorí teba nenávidia? A tí, ktorí povstávajú proti tebe, sa mi ošklivia.
22 Celou nenávisťou ich nenávidím; stali sa mi nepriateľmi.
23 Prezkúmaj ma, silný Bože, a poznaj moje srdce! Zkús ma a poznaj moje myšlienky
24 a vidz, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma cestou večnosti.
Ž 139, 1-24 | |