Ž 17, 1-15 |   |
Žalmy
17. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami.
2 Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.
3 Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.
4 Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.
5 Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
6 Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!
7 Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.
8 Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel
9 pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.
10 Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
11 Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.
12 Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.
13 Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,
14 od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.
15 Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.
2 Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.
3 Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.
4 Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.
5 Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.
6 Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!
7 Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.
8 Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel
9 pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.
10 Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
11 Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.
12 Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.
13 Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,
14 od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.
15 Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.
Ž 17, 1-15 | |