Jdt 5, 1-24 |   |
Kniha Judita
5. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Hlavnému veliteľovi asýrskeho vojska Holofernesovi oznámili, že synovia Izraela sa pripravili na boj, že uzavreli priechody cez pohorie, opevnili každý končiar vysokého horstva a že na rovinách nakládli zátarasy.
2 On sa nesmierne rozhneval, zvolal všetkých moábskych predákov a amónskych vojvodcov i všetkých satrapov pobrežia.
3 Povedal im: Povedzte mi, Kanaánci, čo je to za ľud, ktorý sídli v hornatom kraji? Kto sú tí, čo obývajú mestá, a koľko majú vojska? V čom je ich sila a moc, kto je nad nimi kráľom, ktorý vedie ich vojská?
4 Prečo spomedzi všetkých obyvateľov západu práve oni odmietli vyjsť mi v ústrety?
5 Odpovedal mu Achior, vodca všetkých Amónčanov: Nech môj pán počuje slovo z úst svojho otroka. Poviem ti pravdu o ľude, čo býva v tomto hornatom kraji vedľa teba. Lož nevyjde z úst tvojho otroka.
6 Títo ľudia sú potomkami Chaldejov.
7 Najprv prišli bývať do Mezopotámie, pretože sa nechceli pridŕžať bohov svojich otcov, ktorí boli v krajine Chaldejov.
8 Opustili náboženstvo svojich predkov a klaňali sa nebeskému Bohu, Bohu, ktorého spoznali. Chaldeji ich vyhodili spred tváre svojich bohov a oni utiekli do Mezopotámie a ako cudzinci tam ostali dlhý čas.
9 Ich Boh im povedal, aby odišli zo svojho bydliska a putovali do krajiny Kanaán. Tam sa usadili a tam nadobudli množstvo zlata a striebra i veľmi početné stáda.
10 Potom zostúpili do Egypta, lebo územie kanaánskej krajiny zachvátil hlad, a usadili sa tam, kým nachádzali obživu. Tam sa veľmi rozmnožili, takže sa ich rod nedal ani spočítať.
11 Vtedy sa kráľ Egypta postavil proti nim, zneužíval ich a nútil do výroby tehál. Ponižovali ich a urobili z nich otrokov.
12 I volali k svojmu Bohu a ten bil celú egyptskú krajinu ranami, na ktoré nebolo lieku. Vtedy ich Egypťania vyhnali spred svojej tváre.
13 A Boh pred nimi vysušil Červené more
14 a vyviedol ich na cestu k Sinaju a do Kádeš-Barney. Potom vyhnali všetkých obyvateľov púšte,
15 usídlili sa v krajine Amorejčanov a svojou mocou vyhubili všetkých Chešbónčanov. Keď prekročili Jordán, zaujali celý hornatý kraj.
16 Zahnali od seba Kanaánčanov, Perizzejov, Jebúsejov, Síchemčanov i všetkých Girgášejov a na dlhý čas sa usídlili v krajine.
17 Kým nezhrešili proti svojmu Bohu, mali sa dobre, pretože je s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť.
18 Keď sa však odchýlili od cesty, ktorú im určil, boli úplne vyničení v mnohých dlho trvajúcich vojnách a ako zajatci odvlečení do krajiny, ktorá nebola ich krajinou. Chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia.
19 No teraz, keď sa obrátili opäť k svojmu Bohu, vrátili sa z vyhnanstva, kde žili rozptýlení. Zaujali Jeruzalem, kde je ich svätyňa, a znova sa usídlili v hornatom kraji, pretože bol pustý.
20 A tak teda, vládca a pán, ak sa tento ľud dopúšťa hriechu nevedomosti a ak hrešia proti svojmu Bohu a presvedčíme sa, že urážajú Boha, vytiahneme a budeme bojovať proti nim.
21 Ale ak niet neprávosti v ich národe, nech ich môj pán nechá tak, aby sa azda na ich obranu nepostavil ich Pán a ich Boh, ktorý je nad nimi, a my budeme mať hanbu pred celým svetom.
22 Keď Achior skončil túto reč, všetok ľud, ktorý stál okolo stanu, šomral. Holofernesovi vysokí dôstojníci a všetci obyvatelia prímoria a Moábu hovorili, že ho treba na kusy rozsekať.
23 Povedali: Nebudeme sa predsa báť Izraelitov! Veď je to ľud, čo nemá ani silu, ani schopnosť klásť tvrdý odpor.
24 Preto sa dajme do toho, vládca Holofernes, a oni budú pre celé tvoje vojsko iba malou korisťou.
2 On sa nesmierne rozhneval, zvolal všetkých moábskych predákov a amónskych vojvodcov i všetkých satrapov pobrežia.
3 Povedal im: Povedzte mi, Kanaánci, čo je to za ľud, ktorý sídli v hornatom kraji? Kto sú tí, čo obývajú mestá, a koľko majú vojska? V čom je ich sila a moc, kto je nad nimi kráľom, ktorý vedie ich vojská?
4 Prečo spomedzi všetkých obyvateľov západu práve oni odmietli vyjsť mi v ústrety?
5 Odpovedal mu Achior, vodca všetkých Amónčanov: Nech môj pán počuje slovo z úst svojho otroka. Poviem ti pravdu o ľude, čo býva v tomto hornatom kraji vedľa teba. Lož nevyjde z úst tvojho otroka.
6 Títo ľudia sú potomkami Chaldejov.
7 Najprv prišli bývať do Mezopotámie, pretože sa nechceli pridŕžať bohov svojich otcov, ktorí boli v krajine Chaldejov.
8 Opustili náboženstvo svojich predkov a klaňali sa nebeskému Bohu, Bohu, ktorého spoznali. Chaldeji ich vyhodili spred tváre svojich bohov a oni utiekli do Mezopotámie a ako cudzinci tam ostali dlhý čas.
9 Ich Boh im povedal, aby odišli zo svojho bydliska a putovali do krajiny Kanaán. Tam sa usadili a tam nadobudli množstvo zlata a striebra i veľmi početné stáda.
10 Potom zostúpili do Egypta, lebo územie kanaánskej krajiny zachvátil hlad, a usadili sa tam, kým nachádzali obživu. Tam sa veľmi rozmnožili, takže sa ich rod nedal ani spočítať.
11 Vtedy sa kráľ Egypta postavil proti nim, zneužíval ich a nútil do výroby tehál. Ponižovali ich a urobili z nich otrokov.
12 I volali k svojmu Bohu a ten bil celú egyptskú krajinu ranami, na ktoré nebolo lieku. Vtedy ich Egypťania vyhnali spred svojej tváre.
13 A Boh pred nimi vysušil Červené more
14 a vyviedol ich na cestu k Sinaju a do Kádeš-Barney. Potom vyhnali všetkých obyvateľov púšte,
15 usídlili sa v krajine Amorejčanov a svojou mocou vyhubili všetkých Chešbónčanov. Keď prekročili Jordán, zaujali celý hornatý kraj.
16 Zahnali od seba Kanaánčanov, Perizzejov, Jebúsejov, Síchemčanov i všetkých Girgášejov a na dlhý čas sa usídlili v krajine.
17 Kým nezhrešili proti svojmu Bohu, mali sa dobre, pretože je s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť.
18 Keď sa však odchýlili od cesty, ktorú im určil, boli úplne vyničení v mnohých dlho trvajúcich vojnách a ako zajatci odvlečení do krajiny, ktorá nebola ich krajinou. Chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia.
19 No teraz, keď sa obrátili opäť k svojmu Bohu, vrátili sa z vyhnanstva, kde žili rozptýlení. Zaujali Jeruzalem, kde je ich svätyňa, a znova sa usídlili v hornatom kraji, pretože bol pustý.
20 A tak teda, vládca a pán, ak sa tento ľud dopúšťa hriechu nevedomosti a ak hrešia proti svojmu Bohu a presvedčíme sa, že urážajú Boha, vytiahneme a budeme bojovať proti nim.
21 Ale ak niet neprávosti v ich národe, nech ich môj pán nechá tak, aby sa azda na ich obranu nepostavil ich Pán a ich Boh, ktorý je nad nimi, a my budeme mať hanbu pred celým svetom.
22 Keď Achior skončil túto reč, všetok ľud, ktorý stál okolo stanu, šomral. Holofernesovi vysokí dôstojníci a všetci obyvatelia prímoria a Moábu hovorili, že ho treba na kusy rozsekať.
23 Povedali: Nebudeme sa predsa báť Izraelitov! Veď je to ľud, čo nemá ani silu, ani schopnosť klásť tvrdý odpor.
24 Preto sa dajme do toho, vládca Holofernes, a oni budú pre celé tvoje vojsko iba malou korisťou.
Jdt 5, 1-24 | |