Kniha Judita
15. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Keď to počuli ostatní, čo boli v stanoch, zhrozili sa nad tým, čo sa stalo.
2 Padol na nich strach a hrôza. Nebolo nikoho, kto by čakal na svojho druha; v momente sa rozpŕchli a jeden cez druhého sa rozutekali po všetkých cestách na rovine či po horách.
3 Aj tí, čo táborili na vrchovine okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa na nich vyhrnuli synovia Izraela, všetci bojovníci.
4 Oziáš poslal poslov do Betomastaimu, Beby, Chóby a Kóly i na celé územie Izraela, aby oznámili, čo sa stalo, a aby všetci zaútočili na nepriateľov a zničili ich.
5 Keď to počuli synovia Izraela, všetci sa jednomyseľne vrhli na nich a bojovali proti nim až po Chóbu. Pridali sa aj Jeruzalemčania a obyvatelia celého hornatého kraja, lebo im oznámili, čo sa prihodilo v tábore ich nepriateľov. Obyvatelia Gileádu a Galiley im zasadzovali ťažké rany, až kým nedošli do Damasku a na jeho územie.
6 Ostatní obyvatelia Betulie vtrhli do asýrskeho tábora, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.
7 Keď sa Izraeliti vrátili z krvavej bitky, zmocnili sa vecí, čo zostali. A bohatú korisť si odniesli aj osady a usadlosti v hornatom kraji i na rovine. Bolo toho veľmi veľa.
8 Veľkňaz Jójakim a rada starších synov Izraela, ktorí bývali v Jeruzaleme, prišli, aby uzreli dobrodenia, ktoré urobil Pán Izraelu, a aby sa stretli s Juditou a pozdravili ju.
9 Keď vošli do jej domu, všetci ju jednomyseľne požehnávali a hovorili jej: Ty si povznesenie Jeruzalema, ty si ozajstná pýcha Izraela, ty si veľká ozdoba nášho rodu.
10 Všetko toto si urobila vlastnou rukou, urobila si dobre Izraelu a Boh v tom našiel zaľúbenie. Nech ťa požehná všemohúci Pán na večné časy. A všetok ľud povedal: Nech sa tak stane.
11 Všetok ľud drancoval tábor tridsať dní. Judite dali Holofernesov stan, všetko jeho striebro, jeho divány, nádoby a zariadenie. Ona to vzala, naložila na svoju mulicu, zapriahla do svojich vozov a vrchovato ich naložila.
12 Zbehli sa aj všetky izraelské ženy, aby ju videli, požehnávali ju. Na jej počesť niektoré z nich tancovali. Ona si nabrala do rúk ratolesti a dávala ich ženám, ktoré boli s ňou.
13 Potom sa ozdobili olivovými vencami, ona i jej spoločníčky; Judita sa postavila na čelo všetkých a viedla tanec všetkých žien. Za nimi kráčali všetci izraelskí muži v plnej zbroji, ozdobení vencami a s piesňami na perách.
14 Vtedy začala Judita pred celým Izraelom spievať toto vďakyvzdanie a celý národ ešte silnejšie opakoval tento chválospev:
2 Padol na nich strach a hrôza. Nebolo nikoho, kto by čakal na svojho druha; v momente sa rozpŕchli a jeden cez druhého sa rozutekali po všetkých cestách na rovine či po horách.
3 Aj tí, čo táborili na vrchovine okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa na nich vyhrnuli synovia Izraela, všetci bojovníci.
4 Oziáš poslal poslov do Betomastaimu, Beby, Chóby a Kóly i na celé územie Izraela, aby oznámili, čo sa stalo, a aby všetci zaútočili na nepriateľov a zničili ich.
5 Keď to počuli synovia Izraela, všetci sa jednomyseľne vrhli na nich a bojovali proti nim až po Chóbu. Pridali sa aj Jeruzalemčania a obyvatelia celého hornatého kraja, lebo im oznámili, čo sa prihodilo v tábore ich nepriateľov. Obyvatelia Gileádu a Galiley im zasadzovali ťažké rany, až kým nedošli do Damasku a na jeho územie.
6 Ostatní obyvatelia Betulie vtrhli do asýrskeho tábora, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.
7 Keď sa Izraeliti vrátili z krvavej bitky, zmocnili sa vecí, čo zostali. A bohatú korisť si odniesli aj osady a usadlosti v hornatom kraji i na rovine. Bolo toho veľmi veľa.
8 Veľkňaz Jójakim a rada starších synov Izraela, ktorí bývali v Jeruzaleme, prišli, aby uzreli dobrodenia, ktoré urobil Pán Izraelu, a aby sa stretli s Juditou a pozdravili ju.
9 Keď vošli do jej domu, všetci ju jednomyseľne požehnávali a hovorili jej: Ty si povznesenie Jeruzalema, ty si ozajstná pýcha Izraela, ty si veľká ozdoba nášho rodu.
10 Všetko toto si urobila vlastnou rukou, urobila si dobre Izraelu a Boh v tom našiel zaľúbenie. Nech ťa požehná všemohúci Pán na večné časy. A všetok ľud povedal: Nech sa tak stane.
11 Všetok ľud drancoval tábor tridsať dní. Judite dali Holofernesov stan, všetko jeho striebro, jeho divány, nádoby a zariadenie. Ona to vzala, naložila na svoju mulicu, zapriahla do svojich vozov a vrchovato ich naložila.
12 Zbehli sa aj všetky izraelské ženy, aby ju videli, požehnávali ju. Na jej počesť niektoré z nich tancovali. Ona si nabrala do rúk ratolesti a dávala ich ženám, ktoré boli s ňou.
13 Potom sa ozdobili olivovými vencami, ona i jej spoločníčky; Judita sa postavila na čelo všetkých a viedla tanec všetkých žien. Za nimi kráčali všetci izraelskí muži v plnej zbroji, ozdobení vencami a s piesňami na perách.
14 Vtedy začala Judita pred celým Izraelom spievať toto vďakyvzdanie a celý národ ešte silnejšie opakoval tento chválospev: