Mk 9, 1-50 |   |
Evanjelium podľa Marka
9. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“
2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
11 A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
12 On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“
14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.
15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“
17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“
20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva.
22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“
23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“
25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“
26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“
27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“
30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,
31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“
34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
39 Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
44 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.
46 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,
48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
49 Lebo každý bude ohňom solený.
50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“
6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.
11 A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
12 On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“
14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.
15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.
16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“
17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“
19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“
20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva.
22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“
23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“
25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“
26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“
27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“
30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,
31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“
34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
39 Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.
41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
44 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.
46 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,
48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
49 Lebo každý bude ohňom solený.
50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
Mk 9, 1-50 | |