Mk 6, 1-56 |   |
Evanjelium podľa Marka
6. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním.
2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!
3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“
5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých.
6 A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi
8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska,
9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.
10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej.
11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“
12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.
13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“
16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.
18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,
20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.
22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“
23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“
24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“.
25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.
27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,
28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.
31 On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.
32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.
36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“
37 On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“
38 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“
39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.
40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.
42 Všetci jedli a nasýtili sa,
43 ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb.
44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.
48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť.
49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;
50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,
52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;
55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!
3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“
5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých.
6 A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi
8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska,
9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.
10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej.
11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“
12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.
13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“
16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.
18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“
19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,
20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.
22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“
23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“
24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“.
25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.
27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,
28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.
31 On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.
32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.
36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“
37 On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“
38 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“
39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.
40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.
42 Všetci jedli a nasýtili sa,
43 ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb.
44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.
48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť.
49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;
50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,
52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;
55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Mk 6, 1-56 | |