Mk 2, 1-28 |   |
Evanjelium podľa Marka
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome,
2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.
4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:
7 „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?
9 Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?
10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému:
11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.
14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
15 Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho.
16 Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
17 Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“
19 Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.
20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
21 Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia.
22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“
23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
24 Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
25 On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?
26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.
28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.
4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:
7 „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?
9 Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?
10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému:
11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.
14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
15 Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho.
16 Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
17 Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“
19 Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.
20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
21 Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia.
22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“
23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
24 Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
25 On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?
26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.
28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Mk 2, 1-28 | |