1Sam 30, 1-31 |   |
1. kniha Samuelova
30. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amálekovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili.
2 Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali.
3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení.
4 Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania.
5 Aj obe Dávidove ženy, Achínoam z Jezreela a ženu po Nábalovi Abígajil z Karmela, odvliekli do zajatia.
6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.
9 Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili.
10 Dávid pokračoval v prenasledovaní Amálekov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór.
11 V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody.
12 Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dva hrozienkové koláče. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu.
13 Dávid sa ho spýtal: Komu patríš a odkiaľ si? Odpovedal mu: Som mladý Egypťan, sluha istého Amáleka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil.
14 Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kálebovcov a vypálili sme Ciklag.
15 Dávid sa spýtal: Mohol by si ma k tej horde zaviesť? On odvetil: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.
16 Keď ho ta priviedol, Amálekovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska.
17 Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli.
18 Dávid zachránil všetko, čo Amálekovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy.
19 Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť.
20 Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: To je Dávidova korisť!
21 Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú.
22 No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.
23 Dávid však povedal: Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk.
24 S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.
25 To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes.
26 Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov.
27 Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Rámot-Negeve, v Jattíre,
28 v Aróeri, v Sifmóte, v Eštemóe,
29 v Rákale, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénijcov,
30 v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáku,
31 v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.
2 Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali.
3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení.
4 Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania.
5 Aj obe Dávidove ženy, Achínoam z Jezreela a ženu po Nábalovi Abígajil z Karmela, odvliekli do zajatia.
6 Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu.
7 Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, synovi Achímelekovmu: Prines mi efód! Ebjatár mu ho teda priniesol.
8 Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju? Odpoveď znela: Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.
9 Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili.
10 Dávid pokračoval v prenasledovaní Amálekov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór.
11 V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody.
12 Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dva hrozienkové koláče. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu.
13 Dávid sa ho spýtal: Komu patríš a odkiaľ si? Odpovedal mu: Som mladý Egypťan, sluha istého Amáleka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil.
14 Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kálebovcov a vypálili sme Ciklag.
15 Dávid sa spýtal: Mohol by si ma k tej horde zaviesť? On odvetil: Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.
16 Keď ho ta priviedol, Amálekovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska.
17 Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli.
18 Dávid zachránil všetko, čo Amálekovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy.
19 Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť.
20 Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: To je Dávidova korisť!
21 Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú.
22 No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.
23 Dávid však povedal: Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk.
24 S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.
25 To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes.
26 Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov.
27 Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Rámot-Negeve, v Jattíre,
28 v Aróeri, v Sifmóte, v Eštemóe,
29 v Rákale, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénijcov,
30 v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáku,
31 v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.
1Sam 30, 1-31 | |