1Sam 17, 1-58

          

1. kniha Samuelova

17. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1  Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sóku. Utáborili sa v Efes-Dammime, medzi Sókom a Azékou.

2  Saul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Éla a zoradili sa do boja proti Filištíncom.

3  Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie.

4  Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gátu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď.

5  Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šekelov.

6  Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep.

7  Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky navijak a hrot jeho železnej kopije vážil šesťsto šekelov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu.

8  Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Saulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne.

9  Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.

10  Filištínec pokračoval: Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.

11  Keď Saul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli.

12  Dávid bol synom oného Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Saulových bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja.

13  Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Saulom do vojny. Prvorodený sa volal Elíab, druhý Abínadab a tretí Šamma.

14  Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Saulom.

15  Dávid chodil k Saulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme.

16  Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa.

17  Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: Vezmi svojim bratom éfu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora.

18  Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh.

19  Šli so Saulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Éla proti Filištíncom.

20  Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik.

21  Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe.

22  Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú.

23  Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gátu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul.

24  Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli.

25  Nejaký Izraelita povedal: Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.

26  Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?

27  Ľud mu podobne odpovedal: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.

28  Keď jeho najstarší brat Elíab počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.

29  Dávid odvetil: Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.

30  Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz.

31  Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Saulom a ten si ho dal predviesť.

32  Dávid povedal Saulovi: Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.

33  Saul odrádzal Dávida: Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.

34  Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu;

35  prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil.

36  Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.

37  Dávid pokračoval: Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca. Nato Saul povedal Dávidovi: Choď a Hospodin nech je s tebou!

38  Saul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier.

39  Dávid si prepásal odev jeho mečom a chcel v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Saulovi: Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý; a zložil to zo seba.

40  Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi.

41  Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu.

42  Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a príjemného vzhľadu.

43  Filištínec povedal Dávidovi: Vari som pes, že ideš proti mne s palicami? Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov.

44  Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.

45  Dávid odvetil Filištíncovi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil.

46  Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha.

47  Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.

48  Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi.

49  Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem.

50  Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca.

51  Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, ušli.

52  Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gát a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gát a až po Ekrón.

53  Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor.

54  Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu.

55  Keď Saul videl Dávida vychádzať proti onému Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: Abnér, kto je otcom tohto mládenca? Abnér odpovedal: Kráľ môj, naozaj neviem.

56  Kráľ povedal: Zisti, kto je jeho otec.

57  Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Saula. Hlavu Filištínca mal v ruke.

58  Saul sa ho spýtal: Mladý muž, kto je tvoj otec? Dávid odpovedal: Som syn tvojho služobníka Izaja Betlehemského.

   1Sam 17, 1-58