1Mach 14, 1-49

          

1. kniha Machabejcov

14. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1  V stosedemdesiatom druhom roku zhromaždil kráľ Demetrios svoje vojenské sily a odišiel do Médska získať posilu do boja proti Tryfónovi.

2  Keď sa perzský a médsky kráľ Arsakés dopočul, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich veliteľov, aby ho živého zajal.

3  Ten šiel, premohol Demetriovo vojsko, zajal Demetria a priviedol k Arsakovi; ten ho dal do väzenia.

4  Po všetky dni Šimonovho života malo Judsko pokoj. Usiloval sa o dobro pre svoj ľud a im sa páčila jeho moc a sláva po všetky dni.

5  Popri všetkej svojej sláve zmocnil sa aj Joppe, aby mal prístav a prístup k ostrovom v mori.

6  Rozšíril územie pre svoj národ a upevnil svoju vládu v krajine.

7  Zhromaždil mnoho vojnových zajatcov, opanoval Gazaru, Betsur a pevnosť, z ktorej odstránil nečistotu. Nebolo nikoho, kto by sa staval proti nemu.

8  Ľudia pokojne obrábali pôdu a tá vydávala plodiny a stromy na poliach dávali ovocie.

9  Starci sedávali na námestiach a spoločne sa zhovárali o svojom šťastí, mladí si obliekali slávnostné bojové rúcha.

10  Mestám zabezpečil potraviny a založil v nich ozbrojené pevnosti, takže jeho meno sa spomínalo v sláve až po kraj zeme.

11  Postaral sa o mier v krajine a v Izraeli vládla veľká radosť.

12  Každý sedel pod svojím viničom a figovníkom, nebolo toho, kto by ich ľakal.

13  Nebolo na zemi nikoho, kto by proti nim bojoval, lebo králi boli v tých dňoch zničení.

14  Podporoval všetkých pokorných vo svojom ľude, horlil za zákon a odstránil každého bezbožného a zlého.

15  Slávnostne vyzdobil svätyňu a obohatil ju o posvätné nádoby.

16  Keď sa v Ríme a takisto v Sparte dopočuli, že Jonatán zomrel, veľmi smútili.

17  Keď však počuli, že jeho brat Šimon sa stal miesto neho veľkňazom a že pevne vládne v krajine a v jej mestách,

18  napísali mu na bronzových doskách, že s ním obnovujú priateľstvo a vojnové spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom.

19  V Jeruzaleme listy prečítali pred celým zhromaždením.

20  Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: Vláda a občania Sparty posielajú pozdrav veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom.

21  Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nám oznámili všetko o vašej sláve a cti a veľmi sme sa radovali z ich príchodu.

22  To, čo nám povedali na zasadnutí rady ľudu, sme zapísali takto: Antiochov syn Numénios a Jasonov syn Antipater, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili priateľstvo s nami.

23  Ľud sa rozhodol prijať týchto mužov s poctami a uložiť odpis ich reči do kníh verejných dokumentov, aby to ľud Sparťanov mal stále na pamäti. Odpis tohto dokumentu poslali veľkňazovi Šimonovi.

24  Potom Šimon poslal do Ríma Numénia s veľkým zlatým štítom vážiacim tisíc mín, aby upevnil vojenské spojenectvo s Rimanmi.

25  Keď ľud počul o týchto veciach, zvolal: Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom?

26  Veď on, jeho bratia a dom jeho otca zostali pevní. V bojoch odvrátil nepriateľov Izraela od neho a zaistil mu slobodu. Zaznačili to na bronzové tabule a vystavili na stĺpoch na vrchu Sion.

27  Nápis znel takto: Osemnásteho elúla v roku stosedemdesiatdva, to jest v treťom roku Šimonovho veľkňazstva v Asaramele,

28  vo veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, vedúcich národa a starších krajiny nám oznámili toto:

29  Keďže mnoho ráz došlo v krajine k bojom, Šimon, syn Matatiášov, kňaz z Jójaríbovho rodu, a jeho bratia podstúpili nebezpečenstvo a postavili sa proti protivníkom svojho národa, aby bol zachovaný chrám a zákon. Tak veľmi preslávili svoj národ.

30  Jonatán združil svoj národ, stal sa veľkňazom a napokon bol pripojený k predkom.

31  Potom nepriatelia Židov chceli vniknúť na ich územie a vystrieť ruku proti ich svätyni.

32  Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil mnoho zo svojho majetku, aby vyzbrojil mužov z vojska svojho národa a dával im žold.

33  Opevnil judské mestá i Betsur na hraniciach Judska, kde predtým bola zbrojnica nepriateľských bojovníkov. Tam osadil posádku judských mužov.

34  Opevnil i prímorské Joppe a Gazaru na hraniciach s Azótom, kde predtým bývali nepriatelia, a osadil tam Židov a uložil tam potrebné zásoby, aby sa tam udržali.

35  Ľud videl Šimonovu vernosť a slávu, ktorú sa usiloval získať pre svoj národ. Urobili ho svojím vodcom a veľkňazom, a to pre všetko, čo vykonal, i pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval voči svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud.

36  Za jeho dní sa mu podarilo vyhnať pohanov z krajiny Židov, i tých, čo boli v Jeruzaleme, Dávidovom meste, a ktorí si tam vystavali pevnosť, potom z nej robili výpady a znesväcovali okolie svätyne a tak zneucťovali toto posvätné miesto.

37  Osadil v pevnosti židovských mužov a opevnil ju, aby zabezpečili krajinu i mesto a zvýšil aj múry Jeruzalema.

38  Vzhľadom na to ho kráľ Demetrios potvrdil vo veľkňazskom úrade.

39  Urobil ho jedným zo svojich priateľov a poctil ho veľkou slávou,

40  lebo počul, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že s poctami privítali Šimonových poslov,

41  že Židia a kňazi sa zhodli na tom, že Šimon bude ich vodcom a veľkňazom naveky, až kým nevystúpi vierohodný prorok,

42  že bude ich hlavným veliteľom, že sa bude starať o svätyňu a bude ustanovovať ľudí zodpovedných za práce okolo chrámu, za správu krajiny, za výzbroj a za pevnosti.

43  A tak sa bude starať o svätyňu. Všetci ho budú poslúchať a v jeho mene sa budú písať všetky verejné listiny v krajine. Bude sa odievať do purpuru a nosiť zlaté odznaky moci.

44  Nikomu z ľudí ani z kňazov nie je dovolené zrušiť nič z týchto ustanovení, protirečiť tomu, čo povie, alebo bez neho zvolávať zhromaždenie v krajine, či obliekať sa do purpuru a ozdobovať sa zlatou sponou.

45  Kto by konal proti tomu alebo niečo z toho zavrhol, toho čaká trest.

46  Celý ľud schválil, aby Šimon mal právomoc konať podľa týchto ustanovení.

47  Šimon to prijal a súhlasil, že bude veľkňazom, hlavným veliteľom a etnarchom Židov i kňazov a že bude stáť na čele všetkých.

48  Určili, že tento zápis bude vyrytý na bronzových tabuliach, že ho umiestnia na významnom mieste v obvode chrámu a že

49  do klenotnice treba uložiť odpis, aby bol poruke Šimonovi i jeho synom.

   1Mach 14, 1-49