1Mach 13, 1-53 |   |
1. kniha Machabejcov
13. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Keď sa Šimon dopočul, že Tryfón zhromaždil veľké vojsko, aby mohol prísť do judskej krajiny a zničiť ju,
2 a keď videl, že ľud sa trasie strachom, vystúpil do Jeruzalema a zhromaždil ľud.
3 Povzbudil ich a vravel im: Sami viete, čo som vykonal ja, moji bratia a dom môjho otca pre zákon a svätyňu a aké boje a súženia sme prežili.
4 Kvôli tomuto a Izraelu zahynuli všetci moji bratia a ja som zostal sám.
5 Nech je však ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Veď nie som lepší ako moji bratia.
6 Pomstím sa predsa za svoj národ, za svätyňu, za vaše ženy a deti, keďže sa všetky pohanské národy z nenávisti spojili proti nám, aby nás zničili.
7 Len čo ľud počul tieto slová, ožilo v ňom oduševnenie
8 a odpovedali mocným hlasom: Ty si naším vodcom miesto svojich bratov Júdu a Jonatána.
9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čo nám povieš.
10 Vtedy zhromaždil všetkých bojaschopných mužov, urýchlil obnovu múrov Jeruzalema a dookola ho opevnil.
11 Absolónovho syna Jonatána a s ním primerané vojsko vyslal do Joppe; on vyhnal tých, čo tam bývali, a sám sa tam usadil.
12 Vtedy vyrazil Tryfón s veľkým vojskom z Ptolemaidy, aby vtiahol do judskej krajiny. Jonatán bol s ním ako väzeň.
13 Šimon sa utáboril v Adíde na okraji roviny.
14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon sa postavil na miesto svojho brata Jonatána a chystá sa zviesť s ním boj, poslal k nemu poslov s odkazom:
15 Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici za úrady, ktoré zastával.
16 Teraz pošli sto talentov striebra a dvoch z jeho synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol, a my ho prepustíme.
17 Šimon spoznal, že s ním hovoria ľstivo, ale poslal po striebro a chlapcov, aby nevyvolal proti sebe veľké nepriateľstvo v ľude.
18 Povedali by: Jonatán zahynul preto, lebo som za neho neposlal striebro a chlapcov.
19 A tak odoslal chlapcov i sto talentov striebra. Tryfón však nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.
20 Potom prišiel Tryfón, aby vtrhol do krajiny a spustošil ju. Okľukou išiel do Adóry, ale Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kadiaľ prechádzali.
21 Tí, čo boli v pevnosti, poslali k Tryfónovi poslov s naliehavou žiadosťou, aby cez púšť prešiel k nim a poslal im potraviny.
22 Tryfón sa pripravil s celou svojou jazdou na cestu, lenže v tú noc napadlo veľmi mnoho snehu, a tak kvôli snehu nemohli prejsť. Vyrazil teda a šiel do Gileádu.
23 Keď sa priblížil k Baskame, usmrtil Jonatána a tam ho aj pochovali.
24 Potom sa Tryfón obrátil a odtiahol do svojej krajiny.
25 Šimon poslal po kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Módeine, meste svojich otcov.
26 Celý Izrael ho oplakával s veľkým nárekom a smútil za ním mnoho dní.
27 Na hrobe svojho otca a svojich bratov vystaval Šimon zďaleka viditeľný pomník z kameňa, vylešteného spredu i zozadu.
28 Navŕšil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, pre otca, matku a štyroch bratov.
29 K nim zhotovil ešte umelecké diela a dookola postavil veľké stĺpy. Na stĺpy vyhotovil na večnú pamiatku podobu výzbroje a vedľa výzbroje aj vytesané lode, aby ich videli všetci, čo sa plavia po mori.
30 Taký je až dodnes hrob, ktorý urobil v Módeine.
31 Tryfón si zradne počínal voči mladému kráľovi Antiochovi a zabil ho.
32 Namiesto neho sa stal kráľom, nasadil si korunu Ázie a spôsobil veľké nešťastie na zemi.
33 Šimon vybudoval judské pevnosti, obohnal ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a závorami. Do pevnosti uložil potraviny.
34 Potom vybral mužov, ktorých poslal ku kráľovi Demetriovi, aby zabezpečil úľavu na daniach pre krajinu, pretože Tryfón nerobil nič iné, iba lúpil.
35 Demetrios mu v súlade s tým zaslal posolstvo, odpovedal mu a napísal list tohto znenia:
36 Kráľ Demetrios posiela pozdrav veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov aj starším a židovskému ľudu.
37 Dostali sme zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali. Sme pripravení uzavrieť s vami veľký mier a úradníkom napísať, aby vám odpustili dlhy.
38 Čo sme ustanovili o vás, zostáva v platnosti. Nech vám patria pevnosti, ktoré ste vystavali.
39 Odpúšťame vám všetky vaše omyly a previnenie až do dnešného dňa a nechávame vám i korunný veniec, za ktorý dlhujete. Akékoľvek iné poplatky, ktoré sa vyberali v Jeruzaleme, sa už nebudú odvádzať.
40 A ak sa medzi vašimi ľuďmi nájdu vhodní, aby boli zapísaní do služby na našom dvore, nech sú zapísaní. Kiež panuje medzi nami mier!
41 Tak bolo v roku stosedemdesiat sňaté jarmo pohanských národov z Izraela.
42 V záznamoch a zmluvách začal ľud písať: V prvom roku vlády veľkňaza Šimona, vojvodcu a vládcu Židov.
43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil obliehací stroj, pritiahol ho k mestu, zaútočil na jednu vežu a zmocnil sa jej.
44 Tí, čo boli v obliehacom stroji, poskákali do mesta. V meste sa strhol veľký zmätok.
45 Obyvatelia mesta aj so ženami a deťmi vystúpili na hradby. Roztrhli si rúcha a mocným hlasom volali a prosili Šimona, aby im podal pravicu na zmierenie.
46 Hovorili: Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva.
47 Vtedy sa Šimon pokonal s nimi a nebojoval už proti nim, ale vyhnal ich z mesta a očistil domy, v ktorých boli modly. Potom vošiel do mesta za zvukov chválospevov a dobrorečení.
48 Vypudil z neho každú nečistotu a usadil v ňom mužov, ktorí budú plniť zákon, zosilnil jeho opevnenie a vybudoval si v ňom sídlo.
49 Posádke, ktorá bola v pevnosti v Jeruzaleme, zabránili vychádzať a vchádzať do krajiny, aby tam kupovali a predávali. Preto veľmi hladovali. Mnoho ich zahynulo od hladu.
50 Volali na Šimona, aby prijal ich pravicu na zmier. On ju prijal, ale vyhnal ich odtiaľ a očistil pevnosť od neporiadku.
51 Potom dvadsiaty tretí deň druhého mesiaca roku stosedemdesiatjeden vtiahli doň s chválami a palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, s hymnami a piesňami, pretože bol rozdrvený veľký nepriateľ Izraela.
52 Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi.
53 Keď videl, že jeho syn Ján sa už stal mužom, ustanovil ho za veliteľa všetkých vojsk. Býval v Gazare.
2 a keď videl, že ľud sa trasie strachom, vystúpil do Jeruzalema a zhromaždil ľud.
3 Povzbudil ich a vravel im: Sami viete, čo som vykonal ja, moji bratia a dom môjho otca pre zákon a svätyňu a aké boje a súženia sme prežili.
4 Kvôli tomuto a Izraelu zahynuli všetci moji bratia a ja som zostal sám.
5 Nech je však ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Veď nie som lepší ako moji bratia.
6 Pomstím sa predsa za svoj národ, za svätyňu, za vaše ženy a deti, keďže sa všetky pohanské národy z nenávisti spojili proti nám, aby nás zničili.
7 Len čo ľud počul tieto slová, ožilo v ňom oduševnenie
8 a odpovedali mocným hlasom: Ty si naším vodcom miesto svojich bratov Júdu a Jonatána.
9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čo nám povieš.
10 Vtedy zhromaždil všetkých bojaschopných mužov, urýchlil obnovu múrov Jeruzalema a dookola ho opevnil.
11 Absolónovho syna Jonatána a s ním primerané vojsko vyslal do Joppe; on vyhnal tých, čo tam bývali, a sám sa tam usadil.
12 Vtedy vyrazil Tryfón s veľkým vojskom z Ptolemaidy, aby vtiahol do judskej krajiny. Jonatán bol s ním ako väzeň.
13 Šimon sa utáboril v Adíde na okraji roviny.
14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon sa postavil na miesto svojho brata Jonatána a chystá sa zviesť s ním boj, poslal k nemu poslov s odkazom:
15 Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici za úrady, ktoré zastával.
16 Teraz pošli sto talentov striebra a dvoch z jeho synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol, a my ho prepustíme.
17 Šimon spoznal, že s ním hovoria ľstivo, ale poslal po striebro a chlapcov, aby nevyvolal proti sebe veľké nepriateľstvo v ľude.
18 Povedali by: Jonatán zahynul preto, lebo som za neho neposlal striebro a chlapcov.
19 A tak odoslal chlapcov i sto talentov striebra. Tryfón však nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.
20 Potom prišiel Tryfón, aby vtrhol do krajiny a spustošil ju. Okľukou išiel do Adóry, ale Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kadiaľ prechádzali.
21 Tí, čo boli v pevnosti, poslali k Tryfónovi poslov s naliehavou žiadosťou, aby cez púšť prešiel k nim a poslal im potraviny.
22 Tryfón sa pripravil s celou svojou jazdou na cestu, lenže v tú noc napadlo veľmi mnoho snehu, a tak kvôli snehu nemohli prejsť. Vyrazil teda a šiel do Gileádu.
23 Keď sa priblížil k Baskame, usmrtil Jonatána a tam ho aj pochovali.
24 Potom sa Tryfón obrátil a odtiahol do svojej krajiny.
25 Šimon poslal po kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Módeine, meste svojich otcov.
26 Celý Izrael ho oplakával s veľkým nárekom a smútil za ním mnoho dní.
27 Na hrobe svojho otca a svojich bratov vystaval Šimon zďaleka viditeľný pomník z kameňa, vylešteného spredu i zozadu.
28 Navŕšil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, pre otca, matku a štyroch bratov.
29 K nim zhotovil ešte umelecké diela a dookola postavil veľké stĺpy. Na stĺpy vyhotovil na večnú pamiatku podobu výzbroje a vedľa výzbroje aj vytesané lode, aby ich videli všetci, čo sa plavia po mori.
30 Taký je až dodnes hrob, ktorý urobil v Módeine.
31 Tryfón si zradne počínal voči mladému kráľovi Antiochovi a zabil ho.
32 Namiesto neho sa stal kráľom, nasadil si korunu Ázie a spôsobil veľké nešťastie na zemi.
33 Šimon vybudoval judské pevnosti, obohnal ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a závorami. Do pevnosti uložil potraviny.
34 Potom vybral mužov, ktorých poslal ku kráľovi Demetriovi, aby zabezpečil úľavu na daniach pre krajinu, pretože Tryfón nerobil nič iné, iba lúpil.
35 Demetrios mu v súlade s tým zaslal posolstvo, odpovedal mu a napísal list tohto znenia:
36 Kráľ Demetrios posiela pozdrav veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov aj starším a židovskému ľudu.
37 Dostali sme zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali. Sme pripravení uzavrieť s vami veľký mier a úradníkom napísať, aby vám odpustili dlhy.
38 Čo sme ustanovili o vás, zostáva v platnosti. Nech vám patria pevnosti, ktoré ste vystavali.
39 Odpúšťame vám všetky vaše omyly a previnenie až do dnešného dňa a nechávame vám i korunný veniec, za ktorý dlhujete. Akékoľvek iné poplatky, ktoré sa vyberali v Jeruzaleme, sa už nebudú odvádzať.
40 A ak sa medzi vašimi ľuďmi nájdu vhodní, aby boli zapísaní do služby na našom dvore, nech sú zapísaní. Kiež panuje medzi nami mier!
41 Tak bolo v roku stosedemdesiat sňaté jarmo pohanských národov z Izraela.
42 V záznamoch a zmluvách začal ľud písať: V prvom roku vlády veľkňaza Šimona, vojvodcu a vládcu Židov.
43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil obliehací stroj, pritiahol ho k mestu, zaútočil na jednu vežu a zmocnil sa jej.
44 Tí, čo boli v obliehacom stroji, poskákali do mesta. V meste sa strhol veľký zmätok.
45 Obyvatelia mesta aj so ženami a deťmi vystúpili na hradby. Roztrhli si rúcha a mocným hlasom volali a prosili Šimona, aby im podal pravicu na zmierenie.
46 Hovorili: Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva.
47 Vtedy sa Šimon pokonal s nimi a nebojoval už proti nim, ale vyhnal ich z mesta a očistil domy, v ktorých boli modly. Potom vošiel do mesta za zvukov chválospevov a dobrorečení.
48 Vypudil z neho každú nečistotu a usadil v ňom mužov, ktorí budú plniť zákon, zosilnil jeho opevnenie a vybudoval si v ňom sídlo.
49 Posádke, ktorá bola v pevnosti v Jeruzaleme, zabránili vychádzať a vchádzať do krajiny, aby tam kupovali a predávali. Preto veľmi hladovali. Mnoho ich zahynulo od hladu.
50 Volali na Šimona, aby prijal ich pravicu na zmier. On ju prijal, ale vyhnal ich odtiaľ a očistil pevnosť od neporiadku.
51 Potom dvadsiaty tretí deň druhého mesiaca roku stosedemdesiatjeden vtiahli doň s chválami a palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, s hymnami a piesňami, pretože bol rozdrvený veľký nepriateľ Izraela.
52 Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi.
53 Keď videl, že jeho syn Ján sa už stal mužom, ustanovil ho za veliteľa všetkých vojsk. Býval v Gazare.
1Mach 13, 1-53 | |