Kniha proroka Barucha
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Ona je knihou Božích príkazov, je zákonom, ktorý trvá naveky. Všetci, čo sa jej držia, dosiahnu život, no tí, čo ju opustia, zomrú.
2 Obráť sa, Jákob, a chop sa jej, putuj za žiarou, v ústrety jej svetlu.
3 Svoju slávu nedávaj inému, svoje výhody cudziemu národu.
4 My, Izrael, sme šťastní, že poznáme, čo sa páči Bohu.
5 Vzchopte sa, ľud môj, pamäť Izraela!
6 Predali vás pohanským národom, ale nie na záhubu; pretože ste rozhnevali Boha, vydali vás nepriateľom.
7 Roztrpčili ste toho, ktorý vás stvoril, keď ste obetovali démonom, a nie Bohu.
8 Zabudli ste na večného Boha, na toho, ktorý vás sýtil, zarmútili ste Jeruzalem, ktorý vás vychoval.
9 Videl, ako prichádza na vás Boží hnev a povedal: Počujte, obyvatelia Siona, Boh mi spôsobil veľký zármutok.
10 Veď som videl odvlečenie svojich synov a dcér do zajatia, ktoré im spôsobil Večný.
11 Tešil som sa, keď som ich vychovával, nariekal som a plakal, keď som sa s nimi lúčil.
12 Nech sa nikto neraduje, že som ovdovel a že ma mnohí opustili, osamel som pre hriechy svojich detí, pretože sa odklonili od Božieho zákona,
13 neuznávali jeho ustanovenia ani nekráčali po cestách Božích prikázaní, ani nevstúpili na chodníky výchovy v duchu jeho spravodlivosti.
14 Poďteže, susedia Siona, a pripomeňte si zajatie mojich synov a dcér, ktoré im spôsobil Večný.
15 Priviedol na nich národ zďaleka, národ nehanebný, ktorý hovorí cudzím jazykom; tí nebrali ohľad na starca a nezľutovali sa nad dieťaťom.
16 Odviedli miláčikov vdovy a nechali ju osamotenú, olúpenú o dcéry.
17 Ako by som vám ja mohol pomôcť?
18 Ten, ktorý vám spôsobil tieto pohromy, vás vyslobodí z ruky vašich nepriateľov.
19 Choďte, deti, choďte! Ja teda ostávam opustený.
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja a obliekol som si vrecovinu prosby, budem volať k Večnému, kým budem žiť.
21 Vzchopte sa, deti, vzývajte Boha a vyslobodí vás z útlaku, z ruky nepriateľov.
22 Ja som totiž vložil do Večného nádej na vašu záchranu a Svätý ma naplnil radosťou z milosrdenstva, ktorého sa vám čoskoro dostane od Večného, vášho záchrancu.
23 Prepúšťal som vás v zármutku a v plači, ale Boh mi vás navždy vráti v radosti a potešení.
24 Lebo ako teraz vidia susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro budú vidieť záchranu od vášho Boha, ktorá k vám príde vo veľkej sláve a jase Večného.
25 Deti, trpezlivo znášajte hnev, ktorý na vás dopadol od Boha; prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no čoskoro uvidíš jeho záhubu a budeš šliapať po jeho šiji.
26 Moje drahé deti putovali po hrboľatých cestách, boli odvlečené ako stádo, ktoré uchvátili nepriatelia.
27 Vzchopte sa, deti, a volajte k Bohu, spomenie si na vás ten, ktorý to na vás uvalil.
28 Ako vás zmýšľanie viedlo do blúdenia preč od Boha, tak sa teraz obráťte a desaťnásobne viac ho hľadajte.
29 Veď ten, čo na vás uvalil pohromy, zachráni vás a zahrnie vás večnou radosťou.
30 Vzchop sa, Jeruzalem, poteší ťa ten, ktorý ti dal meno.
31 Úbožiaci sú tí, čo ťa týrali a radovali sa z tvojho pádu.
32 Úbohé sú mestá, ktorým v otroctve slúžili tvoje deti, úbohé je mesto, ktoré držalo v zajatí tvojich synov.
33 Ako sa radovalo z tvojho pádu a tešilo z tvojho úpadku, tak sa bude rmútiť nad vlastným spustnutím.
34 Oberiem ho o radosť z množstva obyvateľov a jeho veselosť sa zmení na žalosť.
35 Zostúpi na nich oheň od Večného na veľa dní a démoni v ňom budú bývať veľmi dlhý čas.
36 Zahľaď sa na východ, Jeruzalem, a vnímaj tú radosť, ktorá ti prichádza od Boha.
37 Pozri, prichádzajú tvoji synovia, s ktorými si sa rozlúčil, prichádzajú tí, ktorých zhromaždilo slovo Svätého od východu až po západ a radujú sa z Božej slávy.
2 Obráť sa, Jákob, a chop sa jej, putuj za žiarou, v ústrety jej svetlu.
3 Svoju slávu nedávaj inému, svoje výhody cudziemu národu.
4 My, Izrael, sme šťastní, že poznáme, čo sa páči Bohu.
5 Vzchopte sa, ľud môj, pamäť Izraela!
6 Predali vás pohanským národom, ale nie na záhubu; pretože ste rozhnevali Boha, vydali vás nepriateľom.
7 Roztrpčili ste toho, ktorý vás stvoril, keď ste obetovali démonom, a nie Bohu.
8 Zabudli ste na večného Boha, na toho, ktorý vás sýtil, zarmútili ste Jeruzalem, ktorý vás vychoval.
9 Videl, ako prichádza na vás Boží hnev a povedal: Počujte, obyvatelia Siona, Boh mi spôsobil veľký zármutok.
10 Veď som videl odvlečenie svojich synov a dcér do zajatia, ktoré im spôsobil Večný.
11 Tešil som sa, keď som ich vychovával, nariekal som a plakal, keď som sa s nimi lúčil.
12 Nech sa nikto neraduje, že som ovdovel a že ma mnohí opustili, osamel som pre hriechy svojich detí, pretože sa odklonili od Božieho zákona,
13 neuznávali jeho ustanovenia ani nekráčali po cestách Božích prikázaní, ani nevstúpili na chodníky výchovy v duchu jeho spravodlivosti.
14 Poďteže, susedia Siona, a pripomeňte si zajatie mojich synov a dcér, ktoré im spôsobil Večný.
15 Priviedol na nich národ zďaleka, národ nehanebný, ktorý hovorí cudzím jazykom; tí nebrali ohľad na starca a nezľutovali sa nad dieťaťom.
16 Odviedli miláčikov vdovy a nechali ju osamotenú, olúpenú o dcéry.
17 Ako by som vám ja mohol pomôcť?
18 Ten, ktorý vám spôsobil tieto pohromy, vás vyslobodí z ruky vašich nepriateľov.
19 Choďte, deti, choďte! Ja teda ostávam opustený.
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja a obliekol som si vrecovinu prosby, budem volať k Večnému, kým budem žiť.
21 Vzchopte sa, deti, vzývajte Boha a vyslobodí vás z útlaku, z ruky nepriateľov.
22 Ja som totiž vložil do Večného nádej na vašu záchranu a Svätý ma naplnil radosťou z milosrdenstva, ktorého sa vám čoskoro dostane od Večného, vášho záchrancu.
23 Prepúšťal som vás v zármutku a v plači, ale Boh mi vás navždy vráti v radosti a potešení.
24 Lebo ako teraz vidia susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro budú vidieť záchranu od vášho Boha, ktorá k vám príde vo veľkej sláve a jase Večného.
25 Deti, trpezlivo znášajte hnev, ktorý na vás dopadol od Boha; prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no čoskoro uvidíš jeho záhubu a budeš šliapať po jeho šiji.
26 Moje drahé deti putovali po hrboľatých cestách, boli odvlečené ako stádo, ktoré uchvátili nepriatelia.
27 Vzchopte sa, deti, a volajte k Bohu, spomenie si na vás ten, ktorý to na vás uvalil.
28 Ako vás zmýšľanie viedlo do blúdenia preč od Boha, tak sa teraz obráťte a desaťnásobne viac ho hľadajte.
29 Veď ten, čo na vás uvalil pohromy, zachráni vás a zahrnie vás večnou radosťou.
30 Vzchop sa, Jeruzalem, poteší ťa ten, ktorý ti dal meno.
31 Úbožiaci sú tí, čo ťa týrali a radovali sa z tvojho pádu.
32 Úbohé sú mestá, ktorým v otroctve slúžili tvoje deti, úbohé je mesto, ktoré držalo v zajatí tvojich synov.
33 Ako sa radovalo z tvojho pádu a tešilo z tvojho úpadku, tak sa bude rmútiť nad vlastným spustnutím.
34 Oberiem ho o radosť z množstva obyvateľov a jeho veselosť sa zmení na žalosť.
35 Zostúpi na nich oheň od Večného na veľa dní a démoni v ňom budú bývať veľmi dlhý čas.
36 Zahľaď sa na východ, Jeruzalem, a vnímaj tú radosť, ktorá ti prichádza od Boha.
37 Pozri, prichádzajú tvoji synovia, s ktorými si sa rozlúčil, prichádzajú tí, ktorých zhromaždilo slovo Svätého od východu až po západ a radujú sa z Božej slávy.