Sir 41, 1-27 |   |
Kniha Sirachovcova
41. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Ó smrť, aká trpká je myšlienka na teba pre človeka, čo si pokojne žije na svojom majetku, čo si žije bezstarostne a vo všetkom sa mu dobre vodí a čo sa ešte vládze tešiť z dobrého jedla!
2 Ó smrť, tvoj ortieľ je dobrý pre človeka, ktorý trie núdzu a stráca sily, pre vekom zodratého starca, ktorého všetko unavuje, ktorý zatrpkol a stratil trpezlivosť!
3 Neboj sa ortieľa smrti, pamätaj však na tých, čo ťa predišli, i na budúcich.
4 Toto je Pánov rozsudok nad každým telom, prečo sa protiviť tomu, čo sa páči Najvyššiemu? Či ide o desať, či o sto, či o tisíc rokov, v podsvetí sa nevedie rozprava o živote.
5 Z detí hriešnikov sa stanú nehanebné deti, veď vyrastajú v prostredí bezbožníkov.
6 Dedičstvo detí hriešnikov bude zničené a s ich potomstvom bude trvalo spojená hanba.
7 Bezbožného otca budú potupovať vlastné deti, pretože pre neho ich stíha hanba.
8 Beda vám, bezbožníci, vy ste opustili zákon Boha, Najvyššieho.
9 Keď sa rodíte, rodíte sa na prekliatie, keď zomierate, prekliatie sa stáva vaším údelom.
10 Všetko, čo je zo zeme, pôjde do zeme; takisto pôjdu bezbožníci z kliatby do záhuby.
11 Ľudia nariekajú nad telami mŕtvych, ale neblahé meno hriešnikov bude vymazané.
12 Staraj sa o svoje meno, lebo to ťa prežije skôr ako tisíce bohatých zlatých pokladov.
13 Dobrý život sa počíta na dni, ale dobré meno ostane na veky.
14 Deti moje, v pokoji sa držte výchovy: ak je múdrosť utajená a poklad skrytý, aký je z oboch úžitok?
15 Lepší je človek, ktorý ukrýva svoje bláznovstvo, ako človek, ktorý ukrýva svoju múdrosť.
16 Teraz vám poviem, za čo sa treba hanbiť; veď nie je správne stále sa hanbiť za všetko a nie všetko všetci pokladajú za hodné úcty.
17 Za smilstvo sa hanbite pred otcom a matkou, pred vládcom a mocnárom za lož,
18 pred sudcom a úradníkom za priestupok, pred zhromaždením a ľudom za nezákonnosť,
19 pred spoločníkom a priateľom za krivdu, pred spoluobyvateľmi za krádež;
20 hanbi sa porušiť prísahu danú Bohu a zmluvu, lakťom odstrčiť toho, kto prosí o chlieb,
21 správať sa pohŕdavo pri prijímaní a dávaní, neodpovedať na pozdrav,
22 obdivovať predajnú ženu, odvrátiť tvár od príbuzného,
23 privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou,
24 správať sa dotieravo k cudzej slúžke — k jej lôžku sa ani nepribližuj!
25 Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová — keď dačo dávaš, potom neurážaj!
26 Hanbi sa opakovať slová, ktoré si začul, odhaľovať veci, ktoré mali ostať utajené.
27 Tak budeš hanblivý, ako je správne, a nájdeš obľubu u každého človeka.
2 Ó smrť, tvoj ortieľ je dobrý pre človeka, ktorý trie núdzu a stráca sily, pre vekom zodratého starca, ktorého všetko unavuje, ktorý zatrpkol a stratil trpezlivosť!
3 Neboj sa ortieľa smrti, pamätaj však na tých, čo ťa predišli, i na budúcich.
4 Toto je Pánov rozsudok nad každým telom, prečo sa protiviť tomu, čo sa páči Najvyššiemu? Či ide o desať, či o sto, či o tisíc rokov, v podsvetí sa nevedie rozprava o živote.
5 Z detí hriešnikov sa stanú nehanebné deti, veď vyrastajú v prostredí bezbožníkov.
6 Dedičstvo detí hriešnikov bude zničené a s ich potomstvom bude trvalo spojená hanba.
7 Bezbožného otca budú potupovať vlastné deti, pretože pre neho ich stíha hanba.
8 Beda vám, bezbožníci, vy ste opustili zákon Boha, Najvyššieho.
9 Keď sa rodíte, rodíte sa na prekliatie, keď zomierate, prekliatie sa stáva vaším údelom.
10 Všetko, čo je zo zeme, pôjde do zeme; takisto pôjdu bezbožníci z kliatby do záhuby.
11 Ľudia nariekajú nad telami mŕtvych, ale neblahé meno hriešnikov bude vymazané.
12 Staraj sa o svoje meno, lebo to ťa prežije skôr ako tisíce bohatých zlatých pokladov.
13 Dobrý život sa počíta na dni, ale dobré meno ostane na veky.
14 Deti moje, v pokoji sa držte výchovy: ak je múdrosť utajená a poklad skrytý, aký je z oboch úžitok?
15 Lepší je človek, ktorý ukrýva svoje bláznovstvo, ako človek, ktorý ukrýva svoju múdrosť.
16 Teraz vám poviem, za čo sa treba hanbiť; veď nie je správne stále sa hanbiť za všetko a nie všetko všetci pokladajú za hodné úcty.
17 Za smilstvo sa hanbite pred otcom a matkou, pred vládcom a mocnárom za lož,
18 pred sudcom a úradníkom za priestupok, pred zhromaždením a ľudom za nezákonnosť,
19 pred spoločníkom a priateľom za krivdu, pred spoluobyvateľmi za krádež;
20 hanbi sa porušiť prísahu danú Bohu a zmluvu, lakťom odstrčiť toho, kto prosí o chlieb,
21 správať sa pohŕdavo pri prijímaní a dávaní, neodpovedať na pozdrav,
22 obdivovať predajnú ženu, odvrátiť tvár od príbuzného,
23 privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou,
24 správať sa dotieravo k cudzej slúžke — k jej lôžku sa ani nepribližuj!
25 Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová — keď dačo dávaš, potom neurážaj!
26 Hanbi sa opakovať slová, ktoré si začul, odhaľovať veci, ktoré mali ostať utajené.
27 Tak budeš hanblivý, ako je správne, a nájdeš obľubu u každého človeka.
Sir 41, 1-27 | |