Tob 8, 1-21 |   |
Kniha Tobiáš
8. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Keď dojedli a dopili, chceli si ísť ľahnúť. Odviedli mládenca a voviedli ho do izby.
2 Tobiáš si spomenul na Rafaelove slová, vybral si z vrecka, v ktorom ich mal, pečeň a srdce ryby, a položil ich na pahrebu kadidelnice.
3 Pach ryby zastavil démona a on sa obrátil na útek do krajov Horného Egypta. Rafael sa však hnal za ním, spútal ho a hneď sa vrátil.
4 Keď rodičia vyšli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: Sestra, vstaň, pomodlime sa a poprosme nášho Pána, aby sa nad nami zľutoval a zachránil nás.
5 Sára vstala a začali sa modliť a prosiť, aby sa im dostalo záchrany. Tobiáš začal hovoriť: Požehnaný si, Bože našich otcov, požehnané je tvoje meno vo všetkých pokoleniach až naveky. Nech ti dobrorečia nebesá a celé tvoje tvorstvo po všetky veky.
6 Ty si stvoril Adama a stvoril si mu manželku Evu ako pomoc a podporu. Z nich dvoch sa zrodilo ľudské pokolenie. Ty si povedal: Nie je dobré byť človeku samému, urobme mu pomoc, jemu podobnú.
7 Teraz si beriem túto svoju sestru, no nie pre smilstvo, ale z čistého úmyslu. Zľutuj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spolu dožili staroby.
8 Potom obaja povedali: Amen, amen!
9 A tú noc sa uložili spať.
10 Raguel vstal a zavolal si sluhov, aby išli s ním vykopať hrob. Povedal totiž: Len aby neumrel a nestali sme sa terčom výsmechu a ohovárania.
11 Keď vykopali hrob, vošiel Raguel do domu, zavolal si ženu
12 a povedal jej: Pošli jednu slúžku, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak umrel, aby sme ho pochovali tak, že o tom nikto nebude vedieť.
13 Poslali slúžku, zapálili svetlo a otvorili dvere. Slúžka vošla a našla ich spolu ležať a spať.
14 Slúžka vyšla a oznámila im, že žije a že sa nestalo nič zlé.
15 Vtedy začali dobrorečiť nebeskému Bohu: Požehnaný si, Bože, všetkým čistým požehnaním nech ti dobrorečia po všetky veky.
16 Požehnaný si, že si ma potešil. Nestalo sa, čoho som sa obával, ale zaobchádzal si s nami podľa svojho hojného milosrdenstva.
17 Požehnaný si, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Vládca, milosrdenstvo a spásu. Sprevádzaj ich životom v radosti a milosti až do konca.
18 Potom Raguel rozkázal sluhom, aby ešte pred úsvitom zasypali hrob.
19 Žene povedal, aby napiekla mnoho chleba. Sám išiel k stádu a vyviedol dva voly a štyri barany a rozkázal ich zabiť. Začali chystať hostinu.
20 Zavolal si Tobiáša a povedal mu: Štrnásť dní sa odtiaľto ani nepohneš, zostaneš tu, budeš u mňa jesť a piť a potešovať utrápenú dušu mojej dcéry.
21 Potom si však odtiaľto vezmi polovicu môjho majetku a zdravý sa vráť k svojmu otcovi. Druhá polovica bude vaša, keď umriem ja a moja manželka. Len odvahu, syn môj! Ja som ti otcom a Edna ti je matkou. My sme s tebou i s tvojou sestrou odteraz až navždy. Len odvahu, syn môj!
2 Tobiáš si spomenul na Rafaelove slová, vybral si z vrecka, v ktorom ich mal, pečeň a srdce ryby, a položil ich na pahrebu kadidelnice.
3 Pach ryby zastavil démona a on sa obrátil na útek do krajov Horného Egypta. Rafael sa však hnal za ním, spútal ho a hneď sa vrátil.
4 Keď rodičia vyšli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: Sestra, vstaň, pomodlime sa a poprosme nášho Pána, aby sa nad nami zľutoval a zachránil nás.
5 Sára vstala a začali sa modliť a prosiť, aby sa im dostalo záchrany. Tobiáš začal hovoriť: Požehnaný si, Bože našich otcov, požehnané je tvoje meno vo všetkých pokoleniach až naveky. Nech ti dobrorečia nebesá a celé tvoje tvorstvo po všetky veky.
6 Ty si stvoril Adama a stvoril si mu manželku Evu ako pomoc a podporu. Z nich dvoch sa zrodilo ľudské pokolenie. Ty si povedal: Nie je dobré byť človeku samému, urobme mu pomoc, jemu podobnú.
7 Teraz si beriem túto svoju sestru, no nie pre smilstvo, ale z čistého úmyslu. Zľutuj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spolu dožili staroby.
8 Potom obaja povedali: Amen, amen!
9 A tú noc sa uložili spať.
10 Raguel vstal a zavolal si sluhov, aby išli s ním vykopať hrob. Povedal totiž: Len aby neumrel a nestali sme sa terčom výsmechu a ohovárania.
11 Keď vykopali hrob, vošiel Raguel do domu, zavolal si ženu
12 a povedal jej: Pošli jednu slúžku, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak umrel, aby sme ho pochovali tak, že o tom nikto nebude vedieť.
13 Poslali slúžku, zapálili svetlo a otvorili dvere. Slúžka vošla a našla ich spolu ležať a spať.
14 Slúžka vyšla a oznámila im, že žije a že sa nestalo nič zlé.
15 Vtedy začali dobrorečiť nebeskému Bohu: Požehnaný si, Bože, všetkým čistým požehnaním nech ti dobrorečia po všetky veky.
16 Požehnaný si, že si ma potešil. Nestalo sa, čoho som sa obával, ale zaobchádzal si s nami podľa svojho hojného milosrdenstva.
17 Požehnaný si, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Vládca, milosrdenstvo a spásu. Sprevádzaj ich životom v radosti a milosti až do konca.
18 Potom Raguel rozkázal sluhom, aby ešte pred úsvitom zasypali hrob.
19 Žene povedal, aby napiekla mnoho chleba. Sám išiel k stádu a vyviedol dva voly a štyri barany a rozkázal ich zabiť. Začali chystať hostinu.
20 Zavolal si Tobiáša a povedal mu: Štrnásť dní sa odtiaľto ani nepohneš, zostaneš tu, budeš u mňa jesť a piť a potešovať utrápenú dušu mojej dcéry.
21 Potom si však odtiaľto vezmi polovicu môjho majetku a zdravý sa vráť k svojmu otcovi. Druhá polovica bude vaša, keď umriem ja a moja manželka. Len odvahu, syn môj! Ja som ti otcom a Edna ti je matkou. My sme s tebou i s tvojou sestrou odteraz až navždy. Len odvahu, syn môj!
Tob 8, 1-21 | |