Tob 10, 1-14 |   |
Kniha Tobiáš
10. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Medzitým Tobi denne počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. Keď sa tie dni naplnili a syn neprichádzal,
2 povedal: Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael umrel a nikto mu nemohol dať striebro?
3 A začal sa trápiť.
4 Aj manželka Anna mu vyčítala: Moje dieťa zahynulo a už nie je nažive. Začala svojho syna oplakávať a nariekať nad ním:
5 Beda mi, syn môj! Prečo som ti len dovolila odísť, ty svetlo mojich očí.
6 Ale Tobi jej hovoril: Mlč, sestra, nerob si starosti, on je v poriadku. Zrejme sa tam všeličo prihodilo, čo ich zdržalo. Človek, čo šiel s ním, je verný. Je to jeden z našich bratov. Nesmúť pre neho, sestra, čoskoro bude tu.
7 Ona mu však odpovedala: Nič mi nehovor, neklam ma! Moje dieťa zahynulo. A každý deň chodila pozerať na cestu, ktorou jej syn odišiel, a nedala sa nikomu prehovoriť. Keď zapadlo slnko, vchádzala do domu, celú noc bedákala a plakala a nemohla zaspať.
8 Keď sa skončilo štrnásť dní svadby, ktoré prísahou sľúbil Raguel svojej dcére, prišiel Tobiáš k nemu a povedal: Prepusť ma, lebo viem, že môj otec a matka už neveria, že ma ešte uvidia. Preto ťa, otec, prosím, aby si mi dovolil odísť a ja pôjdem k svojmu otcovi. Už som ti vysvetlil, ako som ho zanechal.
9 Ale Raguel povedal Tobiášovi: Ostaň u mňa, ostaň, syn môj. Pošlem poslov k tvojmu otcovi Tobimu a oni mu porozprávajú, čo je s tebou. Tobiáš odpovedal: Nie! Prosím ťa, aby sa mi dovolil odísť odtiaľto k môjmu otcovi.
10 Vtedy Raguel vstal a odovzdal mu jeho ženu Sáru i polovicu celého svojho majetku, sluhov i slúžky, voly i ovce, osly i ťavy, šatstvo i striebro a riad.
11 Nechal ich odísť v zdraví a šťastí a Tobiášovi na rozlúčku zaželal: Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Kiež vás Pán neba na ceste ochraňuje, teba i tvoju ženu Sáru. Kiež uvidím vaše deti, prv než umriem.
12 Svojej dcére Sáre povedal: Choď k svojim svokrovcom, pretože odteraz ti oni budú rodičmi, ako by ťa boli priviedli na svet. Choď v pokoji, dcéra moja. Kiež budem počuť o tebe dobré chýry, kým len žijem. Keď sa s nimi rozlúčil, prepustil ich.
13 Edna povedala Tobiášovi: Milovaný syn a brat, kiež ťa Pán vráti domov a kiež ešte počas môjho života, skôr než umriem, uvidím deti, ktoré sa narodia tebe a mojej dcére Sáre. Pred Pánom ti ako poklad zverujem svoju dcéru Sáru; nespôsob jej zármutok po celý čas svojho života. Syn môj, choď v pokoji. Odteraz som tvoja matka a Sára je tvoja sestra. Kiež sa nám všetkým spolu šťastne darí po všetky dni nášho života. Potom oboch pobozkala a zaželala im šťastnú cestu.
14 Tobiáš odišiel od Raguela v poriadku a s radosťou. Dobrorečil Pánovi neba i zeme, Kráľovi celého sveta, za to, že jeho cestu korunoval úspechom. Raguelovi povedal: Kiež mi bude dopriate to šťastie, že si vás budem ctiť po všetky dni vášho života.
2 povedal: Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael umrel a nikto mu nemohol dať striebro?
3 A začal sa trápiť.
4 Aj manželka Anna mu vyčítala: Moje dieťa zahynulo a už nie je nažive. Začala svojho syna oplakávať a nariekať nad ním:
5 Beda mi, syn môj! Prečo som ti len dovolila odísť, ty svetlo mojich očí.
6 Ale Tobi jej hovoril: Mlč, sestra, nerob si starosti, on je v poriadku. Zrejme sa tam všeličo prihodilo, čo ich zdržalo. Človek, čo šiel s ním, je verný. Je to jeden z našich bratov. Nesmúť pre neho, sestra, čoskoro bude tu.
7 Ona mu však odpovedala: Nič mi nehovor, neklam ma! Moje dieťa zahynulo. A každý deň chodila pozerať na cestu, ktorou jej syn odišiel, a nedala sa nikomu prehovoriť. Keď zapadlo slnko, vchádzala do domu, celú noc bedákala a plakala a nemohla zaspať.
8 Keď sa skončilo štrnásť dní svadby, ktoré prísahou sľúbil Raguel svojej dcére, prišiel Tobiáš k nemu a povedal: Prepusť ma, lebo viem, že môj otec a matka už neveria, že ma ešte uvidia. Preto ťa, otec, prosím, aby si mi dovolil odísť a ja pôjdem k svojmu otcovi. Už som ti vysvetlil, ako som ho zanechal.
9 Ale Raguel povedal Tobiášovi: Ostaň u mňa, ostaň, syn môj. Pošlem poslov k tvojmu otcovi Tobimu a oni mu porozprávajú, čo je s tebou. Tobiáš odpovedal: Nie! Prosím ťa, aby sa mi dovolil odísť odtiaľto k môjmu otcovi.
10 Vtedy Raguel vstal a odovzdal mu jeho ženu Sáru i polovicu celého svojho majetku, sluhov i slúžky, voly i ovce, osly i ťavy, šatstvo i striebro a riad.
11 Nechal ich odísť v zdraví a šťastí a Tobiášovi na rozlúčku zaželal: Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Kiež vás Pán neba na ceste ochraňuje, teba i tvoju ženu Sáru. Kiež uvidím vaše deti, prv než umriem.
12 Svojej dcére Sáre povedal: Choď k svojim svokrovcom, pretože odteraz ti oni budú rodičmi, ako by ťa boli priviedli na svet. Choď v pokoji, dcéra moja. Kiež budem počuť o tebe dobré chýry, kým len žijem. Keď sa s nimi rozlúčil, prepustil ich.
13 Edna povedala Tobiášovi: Milovaný syn a brat, kiež ťa Pán vráti domov a kiež ešte počas môjho života, skôr než umriem, uvidím deti, ktoré sa narodia tebe a mojej dcére Sáre. Pred Pánom ti ako poklad zverujem svoju dcéru Sáru; nespôsob jej zármutok po celý čas svojho života. Syn môj, choď v pokoji. Odteraz som tvoja matka a Sára je tvoja sestra. Kiež sa nám všetkým spolu šťastne darí po všetky dni nášho života. Potom oboch pobozkala a zaželala im šťastnú cestu.
14 Tobiáš odišiel od Raguela v poriadku a s radosťou. Dobrorečil Pánovi neba i zeme, Kráľovi celého sveta, za to, že jeho cestu korunoval úspechom. Raguelovi povedal: Kiež mi bude dopriate to šťastie, že si vás budem ctiť po všetky dni vášho života.
Tob 10, 1-14 | |