Nm 24, 1-25 |   |
Kniha Numeri
24. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti.
2 Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží
3 a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril: „Výrok Baláma, Beorovho syna, hovorí muž s prenikavým zrakom;
4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie, ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje, tvoje príbytky, Izrael!
6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu, ako záhrady pozdĺž potoka, sťa duby, čo zasadil Pán, sťa cédre pri vodách.
7 Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga a vezme mu kráľovstvo.
8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako rohy zubrie. Pohltí národy, nepriateľov svojich, poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.
9 Stočil sa, leží sťa lev, ako levica - ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!“
10 Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: „Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal.
11 Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!“
12 Balám však odvetil Balakovi: „A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal:
13 »Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«?
14 A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch.“
15 I predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Výrok Baláma, Beorovho syna, výrok muža s prenikavým zrakom.
16 Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
17 Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta.
18 Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci,
19 z Jakuba povstane panovník a zničí, čo zostalo z mesta.“
20 Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac: „Prvým bol Amalek medzi národmi, no jeho koniec - je záhuba!“
21 Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal: „Pevné je tvoje sídlo. Hniezdo si si postavil na skale.
22 A predsa si, Kain, odsúdený na skazu, keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!“
23 A ešte predniesol slávnostný spev a vravel: „Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,
24 lode prídu od Kitimu, pokoria Asýra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!“
25 Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.
2 Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží
3 a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril: „Výrok Baláma, Beorovho syna, hovorí muž s prenikavým zrakom;
4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie, ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje, tvoje príbytky, Izrael!
6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu, ako záhrady pozdĺž potoka, sťa duby, čo zasadil Pán, sťa cédre pri vodách.
7 Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga a vezme mu kráľovstvo.
8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako rohy zubrie. Pohltí národy, nepriateľov svojich, poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.
9 Stočil sa, leží sťa lev, ako levica - ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!“
10 Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: „Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal.
11 Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!“
12 Balám však odvetil Balakovi: „A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal:
13 »Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«?
14 A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch.“
15 I predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Výrok Baláma, Beorovho syna, výrok muža s prenikavým zrakom.
16 Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:
17 Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta.
18 Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci,
19 z Jakuba povstane panovník a zničí, čo zostalo z mesta.“
20 Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac: „Prvým bol Amalek medzi národmi, no jeho koniec - je záhuba!“
21 Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal: „Pevné je tvoje sídlo. Hniezdo si si postavil na skale.
22 A predsa si, Kain, odsúdený na skazu, keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!“
23 A ešte predniesol slávnostný spev a vravel: „Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,
24 lode prídu od Kitimu, pokoria Asýra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!“
25 Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.
Nm 24, 1-25 | |