Nm 16, 1-50 |   |
Kniha Numeri
16. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec.
2 Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena,
3 spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: „Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!“
4 Keď to Mojžiš počul, padol na tvár.
5 Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: „Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu.
6 Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina,
7 ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!“
8 A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: „Počúvajte, synovia Léviho!
9 Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej?
10 Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?!
11 Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?“
12 Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: „Nejdeme!
13 Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť?
14 V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!“
15 Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: „Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!“
16 Nato Mojžiš povedal Koremu: „Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron.
17 Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu.“
18 Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež.
19 Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva
20 a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:
21 „Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!“
22 Tu oni padli na tvár a vraveli: „Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!“
23 Pán odpovedal Mojžišovi:
24 „Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!“
25 Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali.
26 A povedal ľudu: „Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!“
27 I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi.
28 Tu Mojžiš povedal: „Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba:
29 Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal.
30 Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!“
31 A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda,
32 zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom.
33 Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti.
34 Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: „Aby aj nás nepohltila zem!“
35 Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.
36 Pán hovoril Mojžišovi:
37 „Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté.
38 Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!“
39 I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára
40 ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.
41 Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zabili Pánov ľud!“
42 Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva!
43 Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia,
44 Pán povedal Mojžišovi:
45 „Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!“ Tu oni padli na tvár
46 a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“
47 Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud.
48 A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala.
49 Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho.
50 Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.
2 Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena,
3 spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: „Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!“
4 Keď to Mojžiš počul, padol na tvár.
5 Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: „Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu.
6 Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina,
7 ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!“
8 A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: „Počúvajte, synovia Léviho!
9 Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej?
10 Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?!
11 Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?“
12 Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: „Nejdeme!
13 Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť?
14 V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!“
15 Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: „Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!“
16 Nato Mojžiš povedal Koremu: „Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron.
17 Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu.“
18 Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež.
19 Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva
20 a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:
21 „Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!“
22 Tu oni padli na tvár a vraveli: „Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!“
23 Pán odpovedal Mojžišovi:
24 „Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!“
25 Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali.
26 A povedal ľudu: „Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!“
27 I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi.
28 Tu Mojžiš povedal: „Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba:
29 Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal.
30 Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!“
31 A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda,
32 zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom.
33 Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti.
34 Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: „Aby aj nás nepohltila zem!“
35 Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.
36 Pán hovoril Mojžišovi:
37 „Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté.
38 Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!“
39 I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára
40 ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.
41 Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zabili Pánov ľud!“
42 Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva!
43 Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia,
44 Pán povedal Mojžišovi:
45 „Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!“ Tu oni padli na tvár
46 a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“
47 Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud.
48 A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala.
49 Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho.
50 Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.
Nm 16, 1-50 | |