Pie 5, 1-16 |   |
Pieseň
5. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí!
2 Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci.
3 Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?
4 Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním.
5 Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory.
6 Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval.
7 Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.
8 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky.
9 Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?
10 Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc.
11 Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;
12 jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;
13 jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;
14 jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;
15 jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;
16 jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!
2 Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci.
3 Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?
4 Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním.
5 Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory.
6 Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval.
7 Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.
8 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky.
9 Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?
10 Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc.
11 Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;
12 jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;
13 jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;
14 jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;
15 jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;
16 jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!
Pie 5, 1-16 | |