Pie 2, 1-17 |   |
Pieseň
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.
2 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
3 Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
4 Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
5 Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
6 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
7 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
8 Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
9 Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
11 Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
12 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
13 Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
14 Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
15 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
16 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
17 dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.
2 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
3 Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
4 Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
5 Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
6 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
7 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
8 Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
9 Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
11 Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
12 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
13 Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
14 Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
15 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
16 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
17 dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.
Pie 2, 1-17 | |