Prís 7, 1-27 |   |
Príslovia
7. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Syn môj, zachovávaj moje reči a schovaj u seba moje prikázania.
2 Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka!
3 Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca.
4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou,
5 aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami.
6 Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral,
7 videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu,
8 ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,
9 keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma.
10 A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom,
11 vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma:
12 hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu.
13 Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala:
14 Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila,
15 preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa.
16 Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom.
17 Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou.
18 Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky.
19 Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu.
20 Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.
21 Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí.
22 Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku, a ako jeleň sa zaplieta do siete,
23 kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život.
24 Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst.
25 Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky.
26 Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila.
27 Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti.
2 Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka!
3 Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca.
4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou,
5 aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami.
6 Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral,
7 videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu,
8 ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,
9 keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma.
10 A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom,
11 vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma:
12 hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu.
13 Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala:
14 Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila,
15 preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa.
16 Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom.
17 Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou.
18 Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky.
19 Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu.
20 Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.
21 Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí.
22 Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku, a ako jeleň sa zaplieta do siete,
23 kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život.
24 Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst.
25 Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky.
26 Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila.
27 Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti.
Prís 7, 1-27 | |