Prís 5, 1-23 |   |
Príslovia
5. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Syn môj, pozoruj moju múdrosť, nakloň si ucho k mojej rozumnosti,
2 aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie.
3 Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej,
4 nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč.
5 Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia;
6 aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš.
7 Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst.
8 Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,
9 aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca.
11 Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso,
12 a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
13 neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom!
14 Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru.
15 Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne.
16 Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia?
17 Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou!
18 Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.
19 Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične.
20 Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy?
21 Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá.
22 Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov.
23 Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.
2 aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie.
3 Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej,
4 nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč.
5 Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia;
6 aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš.
7 Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst.
8 Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,
9 aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca.
11 Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso,
12 a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
13 neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom!
14 Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru.
15 Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne.
16 Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia?
17 Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou!
18 Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.
19 Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične.
20 Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy?
21 Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá.
22 Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov.
23 Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.
Prís 5, 1-23 | |