Prís 5, 1-23 |   |
Príslovia
5. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,
2 aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.
3 Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
4 Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.
5 Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.
6 Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.
7 Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.
8 Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,
9 aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;
10 aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.
11 A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
12 a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!
13 A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.
14 Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.
15 Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.
16 Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?
17 Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
18 Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.
19 Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.
20 A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?
21 Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
22 Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.
23 On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.
2 aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.
3 Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
4 Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.
5 Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.
6 Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.
7 Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.
8 Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,
9 aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;
10 aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.
11 A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
12 a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!
13 A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.
14 Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.
15 Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.
16 Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?
17 Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
18 Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.
19 Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.
20 A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?
21 Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
22 Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.
23 On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.
Prís 5, 1-23 | |