Prís 17, 1-28 |   |
Príslovia
17. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
2 Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3 Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
4 Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5 Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6 Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7 Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9 Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10 Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12 Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13 Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14 Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15 Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
16 Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17 Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18 Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20 Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21 Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22 Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23 Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24 Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26 Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27 Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28 Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
2 Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3 Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
4 Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5 Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6 Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7 Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9 Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10 Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12 Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13 Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14 Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15 Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
16 Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17 Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18 Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20 Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21 Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22 Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23 Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24 Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26 Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27 Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28 Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.
Prís 17, 1-28 | |