Prís 30, 1-33 |   |
Príslovia
30. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Slová Agura, Jakeho syna. Výrok tohto muža vynesený Itíelovi, Itíelovi a Ukalovi.
2 Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a nemám ľudský rozum,
3 nenaučil som sa múdrosti a nemám ani poznanie o Najsvätejšom.
4 Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil? Kto do svojej hrsti vietor nazbieral? Kto zabalil vodu do plášťa? Ktože vytýčil všetky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš!
5 Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.
6 Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.
7 O dve veci ťa prosím, neodopri mi ich prv, než zomriem:
8 Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem,
9 aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa a nepovedal: Kto je Hospodin? Aby som neschudobnel a nekradol a nezneuctil tak meno svojho Boha.
10 Neohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest.
11 Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná;
12 pokolenie, čo sa pokladá za čisté a pritom nie je obmyté od špiny;
13 pokolenie — ako len povýšene hľadí a namyslene žmurká viečkami!
14 Je pokolenie, čo má zuby ako meče a čeľuste sťa nože, aby pohltilo ponížených zo zeme a biednych spomedzi ľudí.
15 Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj! Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia, totiž štyri, čo nepovedia Dosť!:
16 podsvetie a neplodné lono, zem stále smädná po vode a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť!
17 Oko, čo sa posmieva otcovi, a pohŕda poslušnosťou voči matke, vyďobú havrany z údolia a zožerú ho orlie mláďatá.
18 Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem:
19 cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu.
20 Taká je aj cesta cudzoložnice: naje sa, utrie si ústa a povie: Neurobila som nič neprístojné.
21 Pred tromi vecami sa chveje zem, vlastne štyri uniesť nemôže:
22 sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hltá chlieb,
23 nehanebnicu, čo sa vydáva, a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej.
24 Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre:
25 mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu;
26 damany — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale;
27 kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch;
28 jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch.
29 Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:
30 lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím,
31 nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu.
32 Ak si hlúpy a vyťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa!
33 Veď trepaním smotany vznikne maslo, úder na nos spôsobí krvácanie a tlak hnevu vyvolá spor.
2 Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a nemám ľudský rozum,
3 nenaučil som sa múdrosti a nemám ani poznanie o Najsvätejšom.
4 Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil? Kto do svojej hrsti vietor nazbieral? Kto zabalil vodu do plášťa? Ktože vytýčil všetky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš!
5 Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.
6 Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.
7 O dve veci ťa prosím, neodopri mi ich prv, než zomriem:
8 Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem,
9 aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa a nepovedal: Kto je Hospodin? Aby som neschudobnel a nekradol a nezneuctil tak meno svojho Boha.
10 Neohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest.
11 Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná;
12 pokolenie, čo sa pokladá za čisté a pritom nie je obmyté od špiny;
13 pokolenie — ako len povýšene hľadí a namyslene žmurká viečkami!
14 Je pokolenie, čo má zuby ako meče a čeľuste sťa nože, aby pohltilo ponížených zo zeme a biednych spomedzi ľudí.
15 Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj! Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia, totiž štyri, čo nepovedia Dosť!:
16 podsvetie a neplodné lono, zem stále smädná po vode a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť!
17 Oko, čo sa posmieva otcovi, a pohŕda poslušnosťou voči matke, vyďobú havrany z údolia a zožerú ho orlie mláďatá.
18 Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem:
19 cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu.
20 Taká je aj cesta cudzoložnice: naje sa, utrie si ústa a povie: Neurobila som nič neprístojné.
21 Pred tromi vecami sa chveje zem, vlastne štyri uniesť nemôže:
22 sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hltá chlieb,
23 nehanebnicu, čo sa vydáva, a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej.
24 Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre:
25 mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu;
26 damany — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale;
27 kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch;
28 jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch.
29 Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:
30 lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím,
31 nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu.
32 Ak si hlúpy a vyťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa!
33 Veď trepaním smotany vznikne maslo, úder na nos spôsobí krvácanie a tlak hnevu vyvolá spor.
Prís 30, 1-33 | |