2Krn 33, 1-25 |   |
2. kniha kronická
33. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.
2 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.
3 Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu.
4 Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno.
5 Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj.
6 Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval.
7 Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno.
8 Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy.
9 Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov.
10 Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to.
11 Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona.
12 Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.
13 Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh.
14 Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.
15 Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta.
16 Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela.
17 Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu.
18 Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov.
19 Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov.
20 Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón.
21 Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.
22 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im.
23 Pred Hospodinom sa však nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Menašše, ba Ámón rozmnožil viny.
24 Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali a usmrtili ho v jeho paláci.
25 Všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny pobil a miesto neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.
2 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.
3 Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu.
4 Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno.
5 Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj.
6 Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval.
7 Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno.
8 Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy.
9 Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov.
10 Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to.
11 Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona.
12 Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.
13 Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh.
14 Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.
15 Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta.
16 Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela.
17 Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu.
18 Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov.
19 Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov.
20 Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón.
21 Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.
22 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im.
23 Pred Hospodinom sa však nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Menašše, ba Ámón rozmnožil viny.
24 Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali a usmrtili ho v jeho paláci.
25 Všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny pobil a miesto neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.
2Krn 33, 1-25 | |