2Krn 13, 1-23 |   |
2. kniha kronická
13. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 V osemnástom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija.
2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom nastala vojna.
3 Abija začal boj s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jérobeám sa vystrojil do boja proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami.
4 Vtedy si zastal Abija hore na vrchu Cemárajime, ktorý je v Efrajimskom pohorí, a povedal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael!
5 Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, zmluvou soli dal kráľovstvo nad Izraelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom.
6 Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
7 Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim.
8 Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov?
9 Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov.
10 Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili, a kňazmi, slúžiacimi Hospodinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci.
11 Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili.
12 Nuž s nami na čele sú Hospodin a jeho kňazi i poplašné trúby, aby sa rozozvučali proti vám, Izraelci; nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech.
13 Járobeám však previedol zálohu dookola, aby ich napadla odzadu. Tak stáli spredu proti Júdejcom, a záloha bola odzadu.
14 Keď sa Júdejci obzreli, videli, že im hrozí boj spredu i odzadu. Vtedy volali o pomoc k Hospodinovi, kňazi trúbili na trúby
15 a judskí mužovia spustili vojnový pokrik. Na ich pokrik Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdejcami.
16 Izraelci zutekali pred Júdejcami a Boh im ich vydal do rúk.
17 Abija a jeho ľud im spôsobil veľkú porážku, takže z Izraela padlo päťstotisíc vybraných mužov.
18 Vtedy boli Izraelci pokorení a prevahu získali Júdejci, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov.
19 Abija však prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho osady, Ješámu a jej osady, Efrón a jeho osady.
20 Járobeám sa už za čias Abiju viac nezotavil; Hospodin ho ranil, tak že zomrel.
21 Abija zase zmocnel. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér.
22 Ostatné Abijove činy, jeho životné cesty a reči, sú zapísané vo Výklade proroka Iddu.
23 Keď Abija usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias mala krajina desať rokov pokoj.
2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom nastala vojna.
3 Abija začal boj s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jérobeám sa vystrojil do boja proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami.
4 Vtedy si zastal Abija hore na vrchu Cemárajime, ktorý je v Efrajimskom pohorí, a povedal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael!
5 Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, zmluvou soli dal kráľovstvo nad Izraelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom.
6 Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
7 Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim.
8 Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov?
9 Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov.
10 Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili, a kňazmi, slúžiacimi Hospodinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci.
11 Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili.
12 Nuž s nami na čele sú Hospodin a jeho kňazi i poplašné trúby, aby sa rozozvučali proti vám, Izraelci; nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech.
13 Járobeám však previedol zálohu dookola, aby ich napadla odzadu. Tak stáli spredu proti Júdejcom, a záloha bola odzadu.
14 Keď sa Júdejci obzreli, videli, že im hrozí boj spredu i odzadu. Vtedy volali o pomoc k Hospodinovi, kňazi trúbili na trúby
15 a judskí mužovia spustili vojnový pokrik. Na ich pokrik Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdejcami.
16 Izraelci zutekali pred Júdejcami a Boh im ich vydal do rúk.
17 Abija a jeho ľud im spôsobil veľkú porážku, takže z Izraela padlo päťstotisíc vybraných mužov.
18 Vtedy boli Izraelci pokorení a prevahu získali Júdejci, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov.
19 Abija však prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho osady, Ješámu a jej osady, Efrón a jeho osady.
20 Járobeám sa už za čias Abiju viac nezotavil; Hospodin ho ranil, tak že zomrel.
21 Abija zase zmocnel. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér.
22 Ostatné Abijove činy, jeho životné cesty a reči, sú zapísané vo Výklade proroka Iddu.
23 Keď Abija usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias mala krajina desať rokov pokoj.
2Krn 13, 1-23 | |