2Sam 18, 1-32 |   |
2. kniha Samuelova
18. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov.
2 Tretinu ľudu zveril veleniu Jóaba, tretinu veleniu Abíšaja, syna Cerúje a brata Jóabovho a tretinu veleniu Gátčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: Rád by som šiel s vami i ja.
3 Ľud však povedal: Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.
4 Kráľ odpovedal: Podriadim sa vašej vôli. Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch.
5 Kráľ prikázal Jóabovi, Abíšajovi a Ittajovi: Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi. Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.
6 Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese.
7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov.
8 Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.
9 Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dub a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla.
10 Ktosi to videl a hlásil Jóabovi: Videl som Absolóna visieť na dube.
11 Jóab povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šekelov striebra a jeden opasok.
12 Muž odvetil Jóabovi: Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šekelov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abíšajovi a Ittajovi: Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.
13 Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.
14 Jóab povedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil.
15 Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Jóabovi zbrojnoši, a dorazili ho.
16 Nato Jóab zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóab ľud zadržal.
17 Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.
18 Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno. Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.
19 Cádokov syn Achímaac povedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho vyslobodil Hospodin z moci jeho nepriateľov.
20 Jóab mu odvetil: Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.
21 Jóab prikázal jednému Kúšijcovi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi poklonil a odbehol.
22 Cádokov syn Achímaac opätovne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom. Jóab mu povedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.
23 Nech sa stane, čo chce, pôjdem! Povedal mu: Tak choď! Achímaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.
24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca.
25 Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: Keď je sám, prináša dobrú správu. Ako sa ten muž približoval,
26 spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ odvetil: Aj ten nesie dobrú správu!
27 Strážca pokračoval: Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cádokovho syna Achímaaca. Kráľ povedal: To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.
28 Achímaac zvolal na kráľa: Všetko je v poriadku! Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!
29 Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Absolón? Achímaac odvetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.
30 Kráľ povedal: Odstúp a staň si sem! Ten odstúpil a zostal stáť.
31 Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.
32 Kráľ sa spýtal Kúšijca: Ako sa má mladý Absolón? Kúšijec odpovedal: Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.
2 Tretinu ľudu zveril veleniu Jóaba, tretinu veleniu Abíšaja, syna Cerúje a brata Jóabovho a tretinu veleniu Gátčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: Rád by som šiel s vami i ja.
3 Ľud však povedal: Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.
4 Kráľ odpovedal: Podriadim sa vašej vôli. Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch.
5 Kráľ prikázal Jóabovi, Abíšajovi a Ittajovi: Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi. Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.
6 Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese.
7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov.
8 Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.
9 Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dub a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla.
10 Ktosi to videl a hlásil Jóabovi: Videl som Absolóna visieť na dube.
11 Jóab povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šekelov striebra a jeden opasok.
12 Muž odvetil Jóabovi: Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šekelov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abíšajovi a Ittajovi: Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.
13 Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.
14 Jóab povedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil.
15 Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Jóabovi zbrojnoši, a dorazili ho.
16 Nato Jóab zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóab ľud zadržal.
17 Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.
18 Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno. Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.
19 Cádokov syn Achímaac povedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho vyslobodil Hospodin z moci jeho nepriateľov.
20 Jóab mu odvetil: Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.
21 Jóab prikázal jednému Kúšijcovi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi poklonil a odbehol.
22 Cádokov syn Achímaac opätovne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom. Jóab mu povedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.
23 Nech sa stane, čo chce, pôjdem! Povedal mu: Tak choď! Achímaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.
24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca.
25 Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: Keď je sám, prináša dobrú správu. Ako sa ten muž približoval,
26 spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ odvetil: Aj ten nesie dobrú správu!
27 Strážca pokračoval: Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cádokovho syna Achímaaca. Kráľ povedal: To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.
28 Achímaac zvolal na kráľa: Všetko je v poriadku! Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!
29 Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Absolón? Achímaac odvetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.
30 Kráľ povedal: Odstúp a staň si sem! Ten odstúpil a zostal stáť.
31 Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.
32 Kráľ sa spýtal Kúšijca: Ako sa má mladý Absolón? Kúšijec odpovedal: Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.
2Sam 18, 1-32 | |