2Sam 15, 1-37 |   |
2. kniha Samuelova
15. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním.
2 Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: Z ktorého si mesta? Keď mu povedal: Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,
3 Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.
4 Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.
5 Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal.
6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.
7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi.
8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.
9 Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu.
10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone!
11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili.
12 Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.
13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.
14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.
15 Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.
16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác.
17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali.
18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom.
19 Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova.
20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!
21 Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.
22 Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou.
23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť.
24 Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.
25 Potom kráľ povedal Cádokovi: Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok.
26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.
27 Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami.
28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.
29 Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam.
30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal.
31 Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.
32 Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave.
33 Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu.
34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu.
35 Budú tam s tebou kňazi Cádok a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Ebjatárovi.
36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.
37 Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.
2 Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: Z ktorého si mesta? Keď mu povedal: Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,
3 Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.
4 Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.
5 Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal.
6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.
7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi.
8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.
9 Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu.
10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone!
11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili.
12 Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.
13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.
14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.
15 Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.
16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác.
17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali.
18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom.
19 Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova.
20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!
21 Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.
22 Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou.
23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť.
24 Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.
25 Potom kráľ povedal Cádokovi: Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok.
26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.
27 Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami.
28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.
29 Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam.
30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal.
31 Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.
32 Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave.
33 Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu.
34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu.
35 Budú tam s tebou kňazi Cádok a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Ebjatárovi.
36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.
37 Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.
2Sam 15, 1-37 | |