1Moj 39, 1-23 |   |
1. Kniha Mojžišova
39. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ROH - Roháčkov preklad)
1 A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu.
2 Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana.
3 A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke.
4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky.
5 A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6 A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia.
7 A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.
8 Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky.
9 Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!
10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou,
11 stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome.
12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von.
13 A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von,
14 zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom.
15 A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von.
16 A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov.
17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech.
18 Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von.
19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval.
20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári.
21 Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára.
22 A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil.
23 Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo.
2 Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana.
3 A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke.
4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky.
5 A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
6 A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia.
7 A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.
8 Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky.
9 Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!
10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou,
11 stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome.
12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von.
13 A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von,
14 zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom.
15 A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von.
16 A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov.
17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech.
18 Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von.
19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval.
20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári.
21 Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára.
22 A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil.
23 Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo.
1Moj 39, 1-23 | |