1Moj 21, 1-34

          

1. Kniha Mojžišova

21. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1  A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril.

2  A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh.

3  A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák.

4  A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh.

5  A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn.

6  A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať.

7  A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe.

8  A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák.

9  A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač.

10  A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom.

11  Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna.

12  Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä.

13  Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom.

14  Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby.

15  A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov

16  a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.

17  A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je.

18  Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom.

19  A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca.

20  A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa.

21  A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme.

22  A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš.

23  A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš.

24  A Abrahám povedal: Ja prisahám.

25  Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi.

26  A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes.

27  A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu.

28  A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne.

29  A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne?

30  A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu.

31  Preto nazvali to miesto Bér-šeba , lebo tam prisahali obidvaja.

32  A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov.

33  A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného.

34  A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

   1Moj 21, 1-34