1Sam 17, 1-58

          

1. kniha Samuelova

17. Kapitola

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

1  Filištínci zhromaždili vojsko na boj, zoskupili sa v Sochu, ktoré je v Júdsku, a táborili medzi Sochom a Azekou v Efes Dammim.

2  Šaul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v Terebintovom údolí a zriadili sa do boja proti Filištíncom.

3  Filištínci stáli na návrší z tejto a Izraeliti na návrší z tamtej strany; medzi nimi bolo údolie.

4  Tu z tábora Filištíncov vystúpil muž, prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď.

5  Na hlave mal kovovú prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera. Váha panciera bola päťtisíc šeklov kovu.

6  Na nohách mal kovové holene, na pleci kovový oštep.

7  Rukoväť jeho kopije bola ako návoj, ostrie jeho kopije vážilo šesťsto šeklov železa. Pred ním kráčal jeho štítonoš.

8  Zastal si a volal na izraelské šíky: „Prečo nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy Šaulovi sluhovia? Vyberte si muža a nech zostúpi ku mne!

9  Ak bude vládať bojovať so mnou a porazí ma, budeme vašimi sluhami, ale ak ho premôžem a porazím ja, budete vy našimi sluhami a budete nám slúžiť.“

10  Potom Filištínec povedal: „Dnes som sa posmieval izraelským šíkom! Dajte mi muža, nech spolu bojujeme!“

11  Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli.

12  Dávid však bol synom toho Efratejca z júdskeho Betlehema, ktorý sa volal Izai a mal osem synov. V Šaulových dňoch bol už starcom medzi mužmi.

13  Traja najstarší Izaiho synovia išli za Šaulom do boja. Mená jeho troch synov, ktorí išli do boja, boli: prvorodený Eliáb, druhý Abinadab a tretí Sama.

14  Dávid bol najmladší. Traja najstarší išli teda za Šaulom.

15  Dávid odchádzal od Šaula do Betlehema pásť ovce svojho otca.

16  A Filištínec sa približoval ráno i večer a staval sa štyridsať dní.

17  Vtedy povedal Izai svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu týchto pražených zŕn a týchto desať chlebov a bež za svojimi bratmi do tábora!

18  A týchto desať hrudiek syra vezmi plukovníkovi! Svojich bratov navštív s pozdravom a dones ich žold!

19  Šaul, oni, aj všetci izraelskí mužovia sú v Terebintovom údolí v boji s Filištíncami.“

20  Dávid včasráno vstal, ovce zveril pastierovi, vybral sa a šiel, ako mu kázal Izai. Keď došiel k vozatajstvu, vojsko, ktoré išlo do šíku, prepuklo v bojový výkrik.

21  Nastúpili Izraeliti aj Filištínci, šík proti šíku.

22  Dávid zložil svoju batožinu do rúk strážcu batožiny, potom bežal do šíku a spýtal sa svojich bratov, či sa majú dobre.

23  Ako sa s nimi zhováral, vystúpil zo šíku Filištíncov muž, prostredník, Filištínec Goliáš z Gétu, a hovoril ako obvykle. A Dávid to počul.

24  Keď Izraeliti uvideli toho muža, všetci utekali pred ním a veľmi sa báli.

25  Akýsi Izraelita hovoril: „Vidíte toho muža, čo vystupuje? Prichádza hanobiť Izrael. Muža, ktorý ho porazí, urobí kráľ veľmi bohatým, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca oslobodí v Izraeli od dane.“

26  Nato sa Dávid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: „Čo môže čakať muž, ktorý porazí toho Filištínca a sníme hanbu z Izraela? Veď ktože je tento neobrezaný Filištínec, že hanobí šíky živého Boha!“

27  A ľudia mu povedali to isté: To a to dostane muž, ktorý ho porazí.

28  Keď počul jeho najstarší brat Eliáb, ako sa zhovára s mužmi, Eliáb sa nahneval na Dávida a povedal: „Načo si prišiel a komu si zveril tých niekoľko oviec na pastve? Ja poznám tvoju namyslenosť a zlobu tvojho srdca, že si prišiel, aby si videl vojnu.“

29  Dávid odpovedal: „Nuž čože som urobil? Či sú to nie iba reči?“

30  Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté a ľudia mu odpovedali ako prv.

31  I rozchýrili sa reči, ktoré hovoril Dávid, oznámili ich Šaulovi a on si ho dal priviesť.

32  Dávid hovoril Šaulovi: „Nech neklesá srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.“

33  Šaul povedal Dávidovi: „Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on však je bojovník od mladi!“

34  Ale Dávid vravel Šaulovi: „Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď) a uchytil ovcu zo stáda,

35  vykročil som za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil.

36  Aj leva, aj medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, lebo hanobil šíky živého Boha.“

37  Dávid hovoril ešte: „Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, on ma vyslobodí aj z moci tohoto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Pán nech je s tebou!“

38  Potom Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera.

39  Na odev si Dávid opásal jeho meč a pokúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. Tu Dávid povedal Šaulovi: „Nevládzem v tomto chodiť, lebo nie som navyknutý.“ A Dávid zvliekol tie veci zo seba,

40  vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi.

41  Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním.

42  Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru.

43  A Filištínec hovoril Dávidovi: „Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?“ A preklínal Dávida svojimi bohmi.

44  Potom povedal Filištínec Dávidovi: „Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!“

45  Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil.

46  Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha.

47  A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!“

48  Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi.

49  Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem.

50  Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč.

51  Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli.

52  Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron.

53  Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor.

54  Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane.

55  Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: „Abner, čí syn je tento chlapec?“ Abner odpovedal: „Ako žiješ, kráľ, neviem!“

56  Kráľ povedal: „Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!“

57  A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke.

58  A Šaul sa ho opýtal: „Čí syn si, chlapče?“ Dávid odpovedal: „Syn tvojho sluhu, Betlehemčana Izaiho.“

   1Sam 17, 1-58