2Mach 4, 1-50 |   |
2. kniha Machabejcov
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Spomenutý Šimon, ktorý prezradil poklad a zradil vlasť, obvinil Oniáša, že on napadol Heliodora a tým sa stal pôvodcom nešťastia.
2 Odvážil sa tvrdiť, že dobrodinec mesta, ochranca krajanov a horliteľ za zákon poburoval proti vláde.
3 Keď nepriateľstvo tak vzrástlo, že ktosi zo Šimonových prívržencov sa dopúšťal vrážd,
4 Oniáš vytušil nebezpečenstvo sporu. Menestheov syn Apollónios, miestodržiteľ Koilesýrie a Fenície, ešte stupňoval Šimonovu zlobu.
5 Oniáš sa vydal na cestu ku kráľovi, nie aby žaloval na spoluobčanov, ale v záujme všeobecného i súkromného dobra pre celý národ.
6 Videl, že bez kráľovho pričinenia nemožno docieliť vo verejných veciach pokoj a že Šimon neprestane so svojím šialenstvom.
7 Keď Seleukos opustil tento svet a kráľovstvo prevzal Antiochos, zvaný Epifanés, Oniášov brat Jasón sa pomocou úplatku usiloval získať hodnosť veľkňaza.
8 Pri stretnutí s kráľom mu sľúbil tristošesťdesiat talentov striebra a z nejakého iného zdroja ďalších osemdesiat talentov.
9 K tomu sľúbil vyplatiť ďalších stopäťdesiat, ak bude smieť z vlastnej moci zriadiť telocvičňu a ihrisko pre mládež a udeliť Jeruzalemčanom antiochijské občianske právo.
10 Kráľ s tým súhlasil. Keď Jasón získal moc, hneď viedol svojich krajanov k helenistickému spôsobu života.
11 Rušil kráľovské výsady, ktoré Židia dostali prostredníctvom Eupolemovho otca Jána, keď uzavreli s Rimanmi zmluvu o priateľstve a spojenectve; zrušil aj zákonné občianske práva a zavádzal nové protizákonné mravy.
12 Naschvál totiž vybudoval priamo pod pevnosťou telocvičňu a navádzal mládencov z najlepších rodín, aby nosili grécky klobúk petasos.
13 A tak zásluhou zvrátenosti bezbožného Jasóna, ktorý nebol skutočným veľkňazom, dospela helenizácia k vrcholu a šírili sa cudzie mravy.
14 Dokonca ani kňazi sa nestarali o službu pri oltári, ale pohŕdali chrámom, zanedbávali obety, a len čo boli vyhlásené preteky vo vrhu diskom, ponáhľali sa na športovisko, aby sa mohli zúčastniť na hrách, ktoré boli namierené proti Božiemu zákonu.
15 Pocty vlastnej domoviny nemali za nič, zato grécke vyznamenania pokladali za to najcennejšie.
16 Preto ich postihla ťažká pohroma. Veď tí, ktorých spôsoby sa usilovali napodobniť a ktorým sa chceli vo všetkom vyrovnať, stali sa im nepriateľmi a utláčateľmi.
17 Lebo nemožno brať na ľahkú váhu, ak sa človek bezbožne stavia proti Božím zákonom. Budúcnosť to vždy jasne ukáže.
18 Keď v Týre za prítomnosti kráľa prebiehali preteky, ktoré sa konali každý piaty rok,
19 poslal ten prekliaty Jasón divákov z jeruzalemských mužov, ktorí získali antiochijské občianske právo, aby priniesli tristo drachiem striebra ako obetu Herkulovi. Tí, čo peniaze priniesli, chápali, že sa to nepatrí a žiadali, aby sa nepoužili na obetu, ale na nejaký iný účel.
20 Odosielateľ síce určil tieto peniaze na obetu Herkulovi, ale vďaka poslom sa použili na vybavenie lodí.
21 Keď bol Menestheov syn Apollónios vyslaný do Egypta na slávnosť uvedenia kráľa Filométora na trón a Antiochos sa od neho dozvedel, že egyptský kráľ je proti jeho politickým zámerom, staral sa o vlastnú bezpečnosť. Preto prišiel do Joppy a odtiaľ išiel do Jeruzalema.
22 Jasón a mesto ho prijali s veľkou pompéznosťou; privítali ho s fakľami a hlasitými ováciami. Potom presunul vojsko do tábora vo Fenícii.
23 Po troch rokoch poslal Jasón ku kráľovi Menelaa, brata už spomenutého Šimona, aby mu odovzdal peniaze a aby doviedol do konca začaté rokovania o naliehavých záležitostiach.
24 Menelaos získal odporúčania pre kráľa, votrel sa lichotením do jeho priazne a tváril sa ako vplyvná osoba. Keď ponúkol o tristo talentov striebra viac ako Jasón, získal pre seba veľkňazský úrad.
25 Dostal kráľovskú listinu o ustanovení za veľkňaza a vrátil sa. Nemal žiadne predpoklady, čo by ho robilo hodným veľkňazského úradu. Naopak, ovládala ho vášeň krutého tyrana a zúrivosť dravého zvera.
26 A tak Jasóna, ktorý podvodom odstavil vlastného brata, odstavil zasa iný, takže ako utečenec musel ujsť do krajiny Amónčanov.
27 Menelaos sa zmocnil vlády, ale kráľovi sľúbené peniaze neposlal.
28 Veliteľ pevnosti Sóstratos ich od neho vymáhal, lebo jeho vecou bolo zabezpečiť vyberanie daní. Preto si ich oboch kráľ predvolal.
29 Menelaos ako zástupcu veľkňaza zanechal svojho brata Lysimacha, Sóstratos zasa veliteľa Cyperčanov Kratésa.
30 Kým sa toto odohrávalo, obyvatelia Tarzu a Malu sa vzbúrili, lebo ich darovali kráľovej konkubíne Antiochide.
31 Kráľ sa ponáhľal urovnať túto záležitosť a ako svojho zástupcu nechal Andronika, jedného zo svojich hodnostárov.
32 Keďže Menelaos sa nazdal, že nastal vhodný čas, vzal niektoré zlaté nádoby z chrámu a daroval ich Andronikovi; iné sa mu podarilo predať do Týru a do okolitých miest.
33 Keď sa o tom zo spoľahlivého zdroja dopočul Oniáš, ktorý sa utiahol do azylového miesta v Dafné neďaleko Antiochie, ostro ho odsúdil.
34 Menelaos si pozval Andronika a tajne ho prehováral, aby odstránil Oniáša. Andronikos prišiel k Oniášovi, ľstivo ho presviedčal a zaprisahal sa aj podaním pravice. Hoci mal Oniáš podozrenie, dal sa presvedčiť a vyšiel z útočiska. Andronikos ho ihneď usmrtil bez ohľadu na právo azylu.
35 Pohoršili sa nad tým nielen Židia, ale aj mnohí z iných národov a ťažko niesli nespravodlivú vraždu toho muža.
36 Keď sa kráľ vrátil z oblastí Cilície, sťažovali sa mu Židia, ktorí bývali v meste, ba aj niektorí Gréci boli pobúrení bezdôvodným zavraždením Oniáša.
37 Antiochos sa z hĺbky duše zarmútil a zmocnil sa ho súcit. Plakal nad ním, pretože to bol rozumný a statočný muž.
38 Vzplanul hnevom, ihneď odňal Andronikovi purpur, strhol z neho šaty a dal ho viesť celým mestom až na miesto, kde sa bezbožne previnil proti Oniášovi. Tam dal krvilačného vraha popraviť. Tak ho Pán zaslúžene potrestal.
39 S vedomím Menelaa ukradol Lysimachos veľa pokladov z chrámu a rozpredal ich v meste. Keď sa chýr o tom rozšíril, množstvo ľudu povstalo proti Lysimachovi, lenže už bolo odvlečených veľa zlatých nádob.
40 Keď sa zástupy búrili a ich rozhorčenie vrcholilo, vyzbrojil Lysimachos asi tritisíc mužov a násilne zakročil. Viedol ich istý Auranos, muž pokročilý vekom a tiež v nerozumnosti.
41 Keď ľudia zbadali, že sa Lysimachos chystá zaútočiť, jedni schytili kamene, iní zasa kusy dreva a niektorí si nabrali aspoň popol, ktorý tam bol. V zmätku to hádzali na Lysimachových mužov.
42 Mnohým takto spôsobili zranenia, iných zrazili na zem a všetkých zahnali na útek. Samotného chrámového zlodeja zabili pri pokladnici.
43 Pre tieto udalosti sa začalo súdne konanie proti Menelaovi.
44 Keď kráľ prišiel do Týru, traja muži vyslaní radou starších podali uňho žalobu.
45 Menelaos už bol usvedčený, no sľúbil Dorymenovmu synovi Ptolemaiovi množstvo peňazí, aby prehovoril kráľa.
46 Nato Ptolemaios pozval kráľa do stĺporadia, vraj, aby sa tam osviežil, a tam ho presvedčil.
47 Menelaa, pôvodcu všetkého zla, kráľ oslobodil spod žalôb, ale na smrť odsúdil tých úbožiakov, ktorých by dokonca aj Skýti museli prepustiť ako nevinných.
48 Ihneď vykonali nespravodlivý trest na tých, čo bránili mesto, ľud a posvätné nádoby.
49 Sami Týrčania sa nad tým pohoršili a veľkodušne prispeli na ich pohreb.
50 Menelaos však pre chamtivosť tých, čo vládli, zostal v úrade. Jeho zloba čoraz väčšmi rástla a stal sa veľkým zradcom spoluobčanov.
2 Odvážil sa tvrdiť, že dobrodinec mesta, ochranca krajanov a horliteľ za zákon poburoval proti vláde.
3 Keď nepriateľstvo tak vzrástlo, že ktosi zo Šimonových prívržencov sa dopúšťal vrážd,
4 Oniáš vytušil nebezpečenstvo sporu. Menestheov syn Apollónios, miestodržiteľ Koilesýrie a Fenície, ešte stupňoval Šimonovu zlobu.
5 Oniáš sa vydal na cestu ku kráľovi, nie aby žaloval na spoluobčanov, ale v záujme všeobecného i súkromného dobra pre celý národ.
6 Videl, že bez kráľovho pričinenia nemožno docieliť vo verejných veciach pokoj a že Šimon neprestane so svojím šialenstvom.
7 Keď Seleukos opustil tento svet a kráľovstvo prevzal Antiochos, zvaný Epifanés, Oniášov brat Jasón sa pomocou úplatku usiloval získať hodnosť veľkňaza.
8 Pri stretnutí s kráľom mu sľúbil tristošesťdesiat talentov striebra a z nejakého iného zdroja ďalších osemdesiat talentov.
9 K tomu sľúbil vyplatiť ďalších stopäťdesiat, ak bude smieť z vlastnej moci zriadiť telocvičňu a ihrisko pre mládež a udeliť Jeruzalemčanom antiochijské občianske právo.
10 Kráľ s tým súhlasil. Keď Jasón získal moc, hneď viedol svojich krajanov k helenistickému spôsobu života.
11 Rušil kráľovské výsady, ktoré Židia dostali prostredníctvom Eupolemovho otca Jána, keď uzavreli s Rimanmi zmluvu o priateľstve a spojenectve; zrušil aj zákonné občianske práva a zavádzal nové protizákonné mravy.
12 Naschvál totiž vybudoval priamo pod pevnosťou telocvičňu a navádzal mládencov z najlepších rodín, aby nosili grécky klobúk petasos.
13 A tak zásluhou zvrátenosti bezbožného Jasóna, ktorý nebol skutočným veľkňazom, dospela helenizácia k vrcholu a šírili sa cudzie mravy.
14 Dokonca ani kňazi sa nestarali o službu pri oltári, ale pohŕdali chrámom, zanedbávali obety, a len čo boli vyhlásené preteky vo vrhu diskom, ponáhľali sa na športovisko, aby sa mohli zúčastniť na hrách, ktoré boli namierené proti Božiemu zákonu.
15 Pocty vlastnej domoviny nemali za nič, zato grécke vyznamenania pokladali za to najcennejšie.
16 Preto ich postihla ťažká pohroma. Veď tí, ktorých spôsoby sa usilovali napodobniť a ktorým sa chceli vo všetkom vyrovnať, stali sa im nepriateľmi a utláčateľmi.
17 Lebo nemožno brať na ľahkú váhu, ak sa človek bezbožne stavia proti Božím zákonom. Budúcnosť to vždy jasne ukáže.
18 Keď v Týre za prítomnosti kráľa prebiehali preteky, ktoré sa konali každý piaty rok,
19 poslal ten prekliaty Jasón divákov z jeruzalemských mužov, ktorí získali antiochijské občianske právo, aby priniesli tristo drachiem striebra ako obetu Herkulovi. Tí, čo peniaze priniesli, chápali, že sa to nepatrí a žiadali, aby sa nepoužili na obetu, ale na nejaký iný účel.
20 Odosielateľ síce určil tieto peniaze na obetu Herkulovi, ale vďaka poslom sa použili na vybavenie lodí.
21 Keď bol Menestheov syn Apollónios vyslaný do Egypta na slávnosť uvedenia kráľa Filométora na trón a Antiochos sa od neho dozvedel, že egyptský kráľ je proti jeho politickým zámerom, staral sa o vlastnú bezpečnosť. Preto prišiel do Joppy a odtiaľ išiel do Jeruzalema.
22 Jasón a mesto ho prijali s veľkou pompéznosťou; privítali ho s fakľami a hlasitými ováciami. Potom presunul vojsko do tábora vo Fenícii.
23 Po troch rokoch poslal Jasón ku kráľovi Menelaa, brata už spomenutého Šimona, aby mu odovzdal peniaze a aby doviedol do konca začaté rokovania o naliehavých záležitostiach.
24 Menelaos získal odporúčania pre kráľa, votrel sa lichotením do jeho priazne a tváril sa ako vplyvná osoba. Keď ponúkol o tristo talentov striebra viac ako Jasón, získal pre seba veľkňazský úrad.
25 Dostal kráľovskú listinu o ustanovení za veľkňaza a vrátil sa. Nemal žiadne predpoklady, čo by ho robilo hodným veľkňazského úradu. Naopak, ovládala ho vášeň krutého tyrana a zúrivosť dravého zvera.
26 A tak Jasóna, ktorý podvodom odstavil vlastného brata, odstavil zasa iný, takže ako utečenec musel ujsť do krajiny Amónčanov.
27 Menelaos sa zmocnil vlády, ale kráľovi sľúbené peniaze neposlal.
28 Veliteľ pevnosti Sóstratos ich od neho vymáhal, lebo jeho vecou bolo zabezpečiť vyberanie daní. Preto si ich oboch kráľ predvolal.
29 Menelaos ako zástupcu veľkňaza zanechal svojho brata Lysimacha, Sóstratos zasa veliteľa Cyperčanov Kratésa.
30 Kým sa toto odohrávalo, obyvatelia Tarzu a Malu sa vzbúrili, lebo ich darovali kráľovej konkubíne Antiochide.
31 Kráľ sa ponáhľal urovnať túto záležitosť a ako svojho zástupcu nechal Andronika, jedného zo svojich hodnostárov.
32 Keďže Menelaos sa nazdal, že nastal vhodný čas, vzal niektoré zlaté nádoby z chrámu a daroval ich Andronikovi; iné sa mu podarilo predať do Týru a do okolitých miest.
33 Keď sa o tom zo spoľahlivého zdroja dopočul Oniáš, ktorý sa utiahol do azylového miesta v Dafné neďaleko Antiochie, ostro ho odsúdil.
34 Menelaos si pozval Andronika a tajne ho prehováral, aby odstránil Oniáša. Andronikos prišiel k Oniášovi, ľstivo ho presviedčal a zaprisahal sa aj podaním pravice. Hoci mal Oniáš podozrenie, dal sa presvedčiť a vyšiel z útočiska. Andronikos ho ihneď usmrtil bez ohľadu na právo azylu.
35 Pohoršili sa nad tým nielen Židia, ale aj mnohí z iných národov a ťažko niesli nespravodlivú vraždu toho muža.
36 Keď sa kráľ vrátil z oblastí Cilície, sťažovali sa mu Židia, ktorí bývali v meste, ba aj niektorí Gréci boli pobúrení bezdôvodným zavraždením Oniáša.
37 Antiochos sa z hĺbky duše zarmútil a zmocnil sa ho súcit. Plakal nad ním, pretože to bol rozumný a statočný muž.
38 Vzplanul hnevom, ihneď odňal Andronikovi purpur, strhol z neho šaty a dal ho viesť celým mestom až na miesto, kde sa bezbožne previnil proti Oniášovi. Tam dal krvilačného vraha popraviť. Tak ho Pán zaslúžene potrestal.
39 S vedomím Menelaa ukradol Lysimachos veľa pokladov z chrámu a rozpredal ich v meste. Keď sa chýr o tom rozšíril, množstvo ľudu povstalo proti Lysimachovi, lenže už bolo odvlečených veľa zlatých nádob.
40 Keď sa zástupy búrili a ich rozhorčenie vrcholilo, vyzbrojil Lysimachos asi tritisíc mužov a násilne zakročil. Viedol ich istý Auranos, muž pokročilý vekom a tiež v nerozumnosti.
41 Keď ľudia zbadali, že sa Lysimachos chystá zaútočiť, jedni schytili kamene, iní zasa kusy dreva a niektorí si nabrali aspoň popol, ktorý tam bol. V zmätku to hádzali na Lysimachových mužov.
42 Mnohým takto spôsobili zranenia, iných zrazili na zem a všetkých zahnali na útek. Samotného chrámového zlodeja zabili pri pokladnici.
43 Pre tieto udalosti sa začalo súdne konanie proti Menelaovi.
44 Keď kráľ prišiel do Týru, traja muži vyslaní radou starších podali uňho žalobu.
45 Menelaos už bol usvedčený, no sľúbil Dorymenovmu synovi Ptolemaiovi množstvo peňazí, aby prehovoril kráľa.
46 Nato Ptolemaios pozval kráľa do stĺporadia, vraj, aby sa tam osviežil, a tam ho presvedčil.
47 Menelaa, pôvodcu všetkého zla, kráľ oslobodil spod žalôb, ale na smrť odsúdil tých úbožiakov, ktorých by dokonca aj Skýti museli prepustiť ako nevinných.
48 Ihneď vykonali nespravodlivý trest na tých, čo bránili mesto, ľud a posvätné nádoby.
49 Sami Týrčania sa nad tým pohoršili a veľkodušne prispeli na ich pohreb.
50 Menelaos však pre chamtivosť tých, čo vládli, zostal v úrade. Jeho zloba čoraz väčšmi rástla a stal sa veľkým zradcom spoluobčanov.
2Mach 4, 1-50 | |