1Mach 2, 1-70 |   |
1. kniha Machabejcov
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 V tých dňoch vystúpil Matatiáš, syn Jána, vnuk Simeona, kňaz z rodu jeruzalemských Joaribovcov, býval však v Modeine.
2 Mal päť synov: Jána, zvaného Gadis,
3 Šimona, zvaného Tasi,
4 Júdu, ktorý sa nazýval Machabejec,
5 Eleazara, zvaného Hauran, a Jonatána, zvaného Apfus.
6 Keď videl hanebnosti, ktoré sa diali v Judei a v Jeruzaleme,
7 prehovoril: „Beda mi! Prečo som sa narodil, aby som videl rozdrvenie svojho ľudu, skazu mesta svätého a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov, svätyňa do rúk cudzozemcov?
8 Jeho chrám je ako zhanobený človek,
9 jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť, po uliciach boli zabíjané jeho deti, jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom…
10 Ktorý národ nepanuje nad ním, neberie si z neho korisť?
11 Odňali mu všetku jeho krásu, voľakedy slobodné sa stalo rabom.
12 Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva, aká si len spustošená! Znesvätili ťa pohania.
13 Načo mám ešte žiť?“
14 Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili.
15 Tu prišli do mesta Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali.
16 A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia,
17 kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia.
18 Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
19 Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam,
20 ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov.
21 Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia!
22 Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“
23 Len čo dohovoril tieto slová, pristúpil pred očami všetkých akýsi Žid, aby obetoval na oltári v Modeine podľa kráľovho rozkazu.
24 Keď to Matatiáš videl, v rozhorčení sa mu zachvelo vnútro. Vzplanul hnevom, ako kázal zákon, priskočil k nemu a zabil ho pri oltári.
25 Zároveň zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil obetovať, a oltár rozváľal.
26 Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi.
27 Potom Matatiáš zvolal silným hlasom v meste: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“
28 A utiekol so svojimi synmi do hôr. Všetko, čo mali, zanechali v meste.
29 Vtedy mnohí, ktorí túžili po spravodlivosti a práve, odišli na púšť
30 a usadili sa tam so svojimi deťmi, ženami a s dobytkom, lebo na nich doliehalo čoraz väčšie zlo.
31 Keď oznámili kráľovským úradníkom a vojenským oddielom, ktoré boli v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, že niektorí z opovrhovateľov kráľovho rozkazu sa utiahli do skrýš na púšti a že mnohí odišli za nimi,
32 vytiahli proti nim. Keď ich dostihli, rozostavili sa proti nim a chystali sa bojovať s nimi v sobotný deň.
33 Volali na nich: „Už toho bolo dosť! Vyjdite! Podrobte sa kráľovmu rozkazu a zostanete nažive!“
34 Ale oni odpovedali: „Nevyjdeme a neurobíme podľa kráľovho rozkazu, aby sme znesvätili sobotný deň!“
35 Nato hneď aj začali proti nim bojovať.
36 Ale oni im ničím neodvetili. Ani len kameňom nehodili po nich, ani skrýše si nezatarasili.
37 Povedali: „Zomrieme všetci s čistým svedomím. Nebo a zem sú nám svedkami, že nás nespravodlivo zabíjate!“
38 Tak teda začali proti nim boj v sobotu; i zomreli spolu so svojimi ženami, deťmi a stádami, na tisíc ľudských životov.
39 Keď sa to dozvedeli Matatiáš a jeho priatelia, veľmi za nimi žialili.
40 Povedali si: „Ak urobíme všetci tak, ako urobili naši bratia, ak nebudeme bojovať proti pohanom za svoje životy a za svoje zákony, veľmi rýchlo nás vykynožia zo zeme.“
41 A toho dňa sa uzniesli: „Nech na nás ktokoľvek zaútočí v sobotný deň, budeme proti nemu bojovať, aby sme nepomreli všetci, ako zomreli naši bratia v skrýšach!“
42 Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatní izraelskí mužovia a všetci zo srdca oddaní zákonu.
43 Ďalej sa k nim pripojili všetci, ktorí chceli utiecť pred útrapami. Bola to pre nich dobrá posila.
44 Zostavili teda vojsko a porazili hriešnych v svojom hneve, vierolomníkov vo svojom rozhorčení. Ostatní utiekli k pohanom, aby sa zachránili.
45 Matatiáš a jeho prívrženci robili obchôdzky a rúcali oltáre;
46 a obrezávali, hoc aj násilne, neobrezané deti, ak také našli na izraelskom území.
47 Vyháňali namyslencov a darilo sa dielu ich rúk.
48 Ujali sa zákona proti prechmatom pohanov a kráľov a nedopustili, aby sa hriešnici dostali do prevahy.
49 Keď sa Matatiášove dni chýlili ku koncu, riekol svojim synom: „Dnes je pri moci pýcha a tyranstvo, čas rozvratu a rozhorčeného hnevu.
50 Teraz sa teda, synovia, borte za zákon, dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov!
51 Buďte pamätliví skutkov svojich otcov, ktoré vykonali za svojich čias! Potom bude veľká sláva a večné meno vaším údelom.
52 Či sa neukázalo, že Abrahám bol v pokušení verný, a nepripočítalo sa mu to za záslužný čin?
53 Jozef zachovával zákon, keď bol v súžení, a tak sa stal pánom Egypta.
54 Finés, náš otec, za prejavenie vzácnej horlivosti dostal prisľúbenie večného kňazstva.
55 Jezus splnil príkaz a stal sa sudcom v Izraeli.
56 Kaleb sa osvedčil pred všetkými ľuďmi, preto dostal dedičný údel v (našej) krajine.
57 Dávid, pretože bol nábožný, dostal kráľovský trón na večité veky.
58 Eliáš, čo veľmi horlil za zákon, bol vzatý do neba.
59 Ananiáš, Azariáš, Mízael verili, a preto boli zachránení z blčiaceho ohňa.
60 Daniel bol pre svoju nevinnosť vyslobodený z pažeráka levov.
61 Tak vás pokolenie za pokolením poučuje, že nezhynul nik, kto dúfal v neho.
62 Hrozieb zločinca sa nestrachujte, lebo jeho sláva bude kalom pre črviaky.
63 Dnes sa povyšuje, a zajtra ho už nebude; obráti sa zasa na svoj prach, nebude z jeho plánov nič.
64 Nuž vy, synovia, vzmužte sa a buďte silní v Zákone, lebo len ním dosiahnete slávu!
65 Viem, že váš brat Šimon je muž rozvážny. Poslúchajte ho vždy; on vám bude otcom.
66 Júda Machabejec, ktorý bol udatným hrdinom od svojej mladosti, nech je vaším vojvodcom a nech vedie boj proti pohanom!
67 Zhromaždite okolo seba všetkých, čo plnia zákon, a vykonajte pomstu za svoj národ!
68 Prísne odplaťte pohanom a pridržiavajte sa všetkého, čo predpisuje zákon.“
69 Potom im dal požehnanie a bol priradený k svojim otcom.
70 Zomrel roku stoštyridsiateho šiesteho a jeho synovia ho pochovali v otcovskej hrobke v Modeine. A celý Izrael ho oplakával veľkým plačom.
2 Mal päť synov: Jána, zvaného Gadis,
3 Šimona, zvaného Tasi,
4 Júdu, ktorý sa nazýval Machabejec,
5 Eleazara, zvaného Hauran, a Jonatána, zvaného Apfus.
6 Keď videl hanebnosti, ktoré sa diali v Judei a v Jeruzaleme,
7 prehovoril: „Beda mi! Prečo som sa narodil, aby som videl rozdrvenie svojho ľudu, skazu mesta svätého a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov, svätyňa do rúk cudzozemcov?
8 Jeho chrám je ako zhanobený človek,
9 jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť, po uliciach boli zabíjané jeho deti, jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom…
10 Ktorý národ nepanuje nad ním, neberie si z neho korisť?
11 Odňali mu všetku jeho krásu, voľakedy slobodné sa stalo rabom.
12 Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva, aká si len spustošená! Znesvätili ťa pohania.
13 Načo mám ešte žiť?“
14 Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili.
15 Tu prišli do mesta Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali.
16 A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia,
17 kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia.
18 Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
19 Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam,
20 ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov.
21 Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia!
22 Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“
23 Len čo dohovoril tieto slová, pristúpil pred očami všetkých akýsi Žid, aby obetoval na oltári v Modeine podľa kráľovho rozkazu.
24 Keď to Matatiáš videl, v rozhorčení sa mu zachvelo vnútro. Vzplanul hnevom, ako kázal zákon, priskočil k nemu a zabil ho pri oltári.
25 Zároveň zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil obetovať, a oltár rozváľal.
26 Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi.
27 Potom Matatiáš zvolal silným hlasom v meste: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“
28 A utiekol so svojimi synmi do hôr. Všetko, čo mali, zanechali v meste.
29 Vtedy mnohí, ktorí túžili po spravodlivosti a práve, odišli na púšť
30 a usadili sa tam so svojimi deťmi, ženami a s dobytkom, lebo na nich doliehalo čoraz väčšie zlo.
31 Keď oznámili kráľovským úradníkom a vojenským oddielom, ktoré boli v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, že niektorí z opovrhovateľov kráľovho rozkazu sa utiahli do skrýš na púšti a že mnohí odišli za nimi,
32 vytiahli proti nim. Keď ich dostihli, rozostavili sa proti nim a chystali sa bojovať s nimi v sobotný deň.
33 Volali na nich: „Už toho bolo dosť! Vyjdite! Podrobte sa kráľovmu rozkazu a zostanete nažive!“
34 Ale oni odpovedali: „Nevyjdeme a neurobíme podľa kráľovho rozkazu, aby sme znesvätili sobotný deň!“
35 Nato hneď aj začali proti nim bojovať.
36 Ale oni im ničím neodvetili. Ani len kameňom nehodili po nich, ani skrýše si nezatarasili.
37 Povedali: „Zomrieme všetci s čistým svedomím. Nebo a zem sú nám svedkami, že nás nespravodlivo zabíjate!“
38 Tak teda začali proti nim boj v sobotu; i zomreli spolu so svojimi ženami, deťmi a stádami, na tisíc ľudských životov.
39 Keď sa to dozvedeli Matatiáš a jeho priatelia, veľmi za nimi žialili.
40 Povedali si: „Ak urobíme všetci tak, ako urobili naši bratia, ak nebudeme bojovať proti pohanom za svoje životy a za svoje zákony, veľmi rýchlo nás vykynožia zo zeme.“
41 A toho dňa sa uzniesli: „Nech na nás ktokoľvek zaútočí v sobotný deň, budeme proti nemu bojovať, aby sme nepomreli všetci, ako zomreli naši bratia v skrýšach!“
42 Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatní izraelskí mužovia a všetci zo srdca oddaní zákonu.
43 Ďalej sa k nim pripojili všetci, ktorí chceli utiecť pred útrapami. Bola to pre nich dobrá posila.
44 Zostavili teda vojsko a porazili hriešnych v svojom hneve, vierolomníkov vo svojom rozhorčení. Ostatní utiekli k pohanom, aby sa zachránili.
45 Matatiáš a jeho prívrženci robili obchôdzky a rúcali oltáre;
46 a obrezávali, hoc aj násilne, neobrezané deti, ak také našli na izraelskom území.
47 Vyháňali namyslencov a darilo sa dielu ich rúk.
48 Ujali sa zákona proti prechmatom pohanov a kráľov a nedopustili, aby sa hriešnici dostali do prevahy.
49 Keď sa Matatiášove dni chýlili ku koncu, riekol svojim synom: „Dnes je pri moci pýcha a tyranstvo, čas rozvratu a rozhorčeného hnevu.
50 Teraz sa teda, synovia, borte za zákon, dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov!
51 Buďte pamätliví skutkov svojich otcov, ktoré vykonali za svojich čias! Potom bude veľká sláva a večné meno vaším údelom.
52 Či sa neukázalo, že Abrahám bol v pokušení verný, a nepripočítalo sa mu to za záslužný čin?
53 Jozef zachovával zákon, keď bol v súžení, a tak sa stal pánom Egypta.
54 Finés, náš otec, za prejavenie vzácnej horlivosti dostal prisľúbenie večného kňazstva.
55 Jezus splnil príkaz a stal sa sudcom v Izraeli.
56 Kaleb sa osvedčil pred všetkými ľuďmi, preto dostal dedičný údel v (našej) krajine.
57 Dávid, pretože bol nábožný, dostal kráľovský trón na večité veky.
58 Eliáš, čo veľmi horlil za zákon, bol vzatý do neba.
59 Ananiáš, Azariáš, Mízael verili, a preto boli zachránení z blčiaceho ohňa.
60 Daniel bol pre svoju nevinnosť vyslobodený z pažeráka levov.
61 Tak vás pokolenie za pokolením poučuje, že nezhynul nik, kto dúfal v neho.
62 Hrozieb zločinca sa nestrachujte, lebo jeho sláva bude kalom pre črviaky.
63 Dnes sa povyšuje, a zajtra ho už nebude; obráti sa zasa na svoj prach, nebude z jeho plánov nič.
64 Nuž vy, synovia, vzmužte sa a buďte silní v Zákone, lebo len ním dosiahnete slávu!
65 Viem, že váš brat Šimon je muž rozvážny. Poslúchajte ho vždy; on vám bude otcom.
66 Júda Machabejec, ktorý bol udatným hrdinom od svojej mladosti, nech je vaším vojvodcom a nech vedie boj proti pohanom!
67 Zhromaždite okolo seba všetkých, čo plnia zákon, a vykonajte pomstu za svoj národ!
68 Prísne odplaťte pohanom a pridržiavajte sa všetkého, čo predpisuje zákon.“
69 Potom im dal požehnanie a bol priradený k svojim otcom.
70 Zomrel roku stoštyridsiateho šiesteho a jeho synovia ho pochovali v otcovskej hrobke v Modeine. A celý Izrael ho oplakával veľkým plačom.
1Mach 2, 1-70 | |