Bar 4, 1-37 |   |
Kniha proroka Barucha
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú.
2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
3 Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.
4 Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
5 Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael!
6 Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom.
7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu.
8 Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
9 Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.
10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
11 Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
12 Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona
13 a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
14 Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
16 Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
17 A ja vám ako môžem pomôcť?
18 Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
19 Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.
21 Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.
22 Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho.
23 Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky.
24 Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného.
25 Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji.
26 Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
28 Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
30 Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.
31 Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.
32 Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.
33 Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
34 Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.
35 Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
36 Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.
2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
3 Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.
4 Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
5 Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael!
6 Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom.
7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu.
8 Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
9 Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.
10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
11 Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
12 Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona
13 a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
14 Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
16 Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
17 A ja vám ako môžem pomôcť?
18 Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
19 Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.
21 Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.
22 Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho.
23 Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky.
24 Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného.
25 Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji.
26 Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
28 Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
30 Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.
31 Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.
32 Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.
33 Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
34 Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.
35 Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
36 Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.
Bar 4, 1-37 | |