Jdt 7, 1-32 |   |
Kniha Judita
7. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Na druhý deň rozkázal Holofernes celému svojmu vojsku a veľkému množstvu ľudí, ktorí sa k nemu pridali ako spojenci, aby vytiahli proti Betulii, obsadili horské cesty a išli bojovať proti Izraelitom.
2 V ten deň sa dali na pochod všetci bojaschopní muži. Vojenská sila bojovníkov bola stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov okrem tých, čo boli poverení zásobovaním, a mužov, ktorí ich sprevádzali pešo v preveľkom množstve.
3 Utáborili sa pri prameni v údolí neďaleko Betulie a rozložili sa do šírky od Dotainu až po Belmain a do dĺžky od Betulie až po Kyamon, ktorý je oproti Ezdrelonu.
4 Keď Izraeliti videli ich množstvo, veľmi sa zľakli a hovorili jeden druhému: „Títo teraz spasú celý povrch zeme. Ani vysoké vrchy, ani doliny, ani pahorky neunesú ich ťarchu.“
5 Všetci sa chopili svojich zbraní, zapálili ohne na vežiach na hradbách a zostali celú noc na stráži.
6 Na druhý deň vyviedol Holofernes celú svoju jazdu pred očami Izraelitov, čo boli v Betulii,
7 preskúmal prístupy k ich mestu, vyhľadal vodné pramene a obsadil ich oddielmi bojovníkov a vrátil sa k svojmu vojsku.
8 Tu prišli za ním všetky kniežatá Ezauových synov a všetci vodcovia moabského ľudu, aj miestodržitelia prímorských území, a povedali:
9 „Nech náš vládca vypočuje naše slová, aby tvoje vojsko neutrpelo ťažké straty.
10 Tento izraelský ľud sa nespolieha na svoje kopije, ale na výšku vrchov, ktoré obývajú. A určite nie je ľahké dostať sa na hrebene ich hôr.
11 Preto, vládca, nebojuj proti nim v otvorenej bitke, ako sa zvyčajne vedie vojna; tak nepadne ani jeden muž z tvojho ľudu.
12 Zostaň vo svojom tábore a šetri každého muža zo svojho vojska. Len nech tvoji služobníci obsadia prameň, čo vyviera na úpätí vrchu,
13 lebo z neho berú vodu všetci obyvatelia Betulie. Zničí ich smäd a oni vydajú svoje mesto. My a náš ľud vystúpime na najbližšie vrchy, utáboríme sa na nich a budeme na stráži, aby nik z mesta nevyšiel.
14 Zoslabnú od hladu a smädu aj so svojimi ženami a deťmi, takže popadajú skôr, ako by ich zasiahol meč, na uliciach pred svojimi domami.
15 Tak im tvrdo odplatíš za to, že ti odporovali a nevyšli ti v ústrety v pokoji.“
16 Holofernesovi a všetkým jeho sluhom sa ich slová páčili a rozkázal urobiť, ako navrhovali.
17 Moabčania pohli tábor a s nimi päťtisíc Asýrčanov, utáborili sa v údolí a obsadili vodné zdroje a pramene Izraelitov.
18 Ammončania a Ezauovi synovia potom vystúpili a postavili si tábor na vrchoch oproti Dotainu. Časť z nich poslali na juh a na východ k Egrebelu, ktorý je blízko Chusu, ležiaceho pri potoku Mochmur. Ostatné asýrske vojsko sa utáborilo na rovine a pokrylo celý povrch zeme. Veľké množstvo vojenských stanov a zásob utvorilo tábor obrovských rozmerov.
19 Izraeliti volali k Pánovi, svojmu Bohu; zmalomyseľneli na duchu, lebo ich všetci ich nepriatelia obkľúčili tak, že nebolo možné spomedzi nich uniknúť.
20 Tridsaťštyri dní ich obliehal celý asýrsky tábor s ich pešiakmi, vozmi i jazdcami a všetkým obyvateľom Betulie vyšli zásoby vody.
21 Aj ich cisterny sa vyprázdnili a nemali už pitnej vody na zahasenie smädu ani na jediný deň, lebo im ju odmeriavali na prídel.
22 Ich deti slabli, ženy a mladíci chradli od smädu a odpadávali na uliciach mesta a v priechodoch brán, lebo už nemali sily.
23 Všetok ľud sa zhromaždil k Oziášovi a k predstaveným mesta; mladíci, ženy i deti hlasito kričali pred všetkými staršími a volali:
24 „Nech súdi Boh medzi nami a vami! Dopustili ste sa na nás veľkej krivdy, keď ste sa pokojne nedohodli s Asýrčanmi.
25 Teraz niet nikoho, kto by nám pomohol, lebo Boh nás vydal do ich rúk, aby sme popadali pred nimi od smädu a biedne zahynuli.
26 Zavolajte ich teda a vydajte celé mesto Holofernesovmu ľudu a celému jeho vojsku na korisť.
27 Bude pre nás lepšie, keď sa staneme ich korisťou. Budeme síce ich otrokmi, ale budeme žiť a nebudeme musieť na vlastné oči hľadieť, ako umierajú naše nemluvňatá a ako naše ženy a deti vydychujú dušu.
28 Zaprisahávame vás na nebo a na zem, na nášho Boha a na Pána našich otcov, ktorý nás trestá za naše hriechy a za hriechy našich otcov, aby dnes neurobil s nami, čo sme povedali.“
29 Tu nastal v zhromaždení bolestný nárek všetkých a všetci hromadne volali veľkým hlasom k Pánu Bohu.
30 Oziáš im povedal: „Dôverujte, bratia, a vydržme ešte päť dní, v ktorých Pán, náš Boh, obráti na nás svoje milosrdenstvo; on nás určite neopustí navždy.
31 Keď prejde tých päť dní, a nepríde nám pomoc, urobím podľa vašich slov.“
32 Nato rozpustil ľud, každého do jeho tábora; mužovia odišli na múry a veže mesta, ženy a deti prepustili domov. Ale všetci v meste boli veľmi skľúčení.
2 V ten deň sa dali na pochod všetci bojaschopní muži. Vojenská sila bojovníkov bola stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov okrem tých, čo boli poverení zásobovaním, a mužov, ktorí ich sprevádzali pešo v preveľkom množstve.
3 Utáborili sa pri prameni v údolí neďaleko Betulie a rozložili sa do šírky od Dotainu až po Belmain a do dĺžky od Betulie až po Kyamon, ktorý je oproti Ezdrelonu.
4 Keď Izraeliti videli ich množstvo, veľmi sa zľakli a hovorili jeden druhému: „Títo teraz spasú celý povrch zeme. Ani vysoké vrchy, ani doliny, ani pahorky neunesú ich ťarchu.“
5 Všetci sa chopili svojich zbraní, zapálili ohne na vežiach na hradbách a zostali celú noc na stráži.
6 Na druhý deň vyviedol Holofernes celú svoju jazdu pred očami Izraelitov, čo boli v Betulii,
7 preskúmal prístupy k ich mestu, vyhľadal vodné pramene a obsadil ich oddielmi bojovníkov a vrátil sa k svojmu vojsku.
8 Tu prišli za ním všetky kniežatá Ezauových synov a všetci vodcovia moabského ľudu, aj miestodržitelia prímorských území, a povedali:
9 „Nech náš vládca vypočuje naše slová, aby tvoje vojsko neutrpelo ťažké straty.
10 Tento izraelský ľud sa nespolieha na svoje kopije, ale na výšku vrchov, ktoré obývajú. A určite nie je ľahké dostať sa na hrebene ich hôr.
11 Preto, vládca, nebojuj proti nim v otvorenej bitke, ako sa zvyčajne vedie vojna; tak nepadne ani jeden muž z tvojho ľudu.
12 Zostaň vo svojom tábore a šetri každého muža zo svojho vojska. Len nech tvoji služobníci obsadia prameň, čo vyviera na úpätí vrchu,
13 lebo z neho berú vodu všetci obyvatelia Betulie. Zničí ich smäd a oni vydajú svoje mesto. My a náš ľud vystúpime na najbližšie vrchy, utáboríme sa na nich a budeme na stráži, aby nik z mesta nevyšiel.
14 Zoslabnú od hladu a smädu aj so svojimi ženami a deťmi, takže popadajú skôr, ako by ich zasiahol meč, na uliciach pred svojimi domami.
15 Tak im tvrdo odplatíš za to, že ti odporovali a nevyšli ti v ústrety v pokoji.“
16 Holofernesovi a všetkým jeho sluhom sa ich slová páčili a rozkázal urobiť, ako navrhovali.
17 Moabčania pohli tábor a s nimi päťtisíc Asýrčanov, utáborili sa v údolí a obsadili vodné zdroje a pramene Izraelitov.
18 Ammončania a Ezauovi synovia potom vystúpili a postavili si tábor na vrchoch oproti Dotainu. Časť z nich poslali na juh a na východ k Egrebelu, ktorý je blízko Chusu, ležiaceho pri potoku Mochmur. Ostatné asýrske vojsko sa utáborilo na rovine a pokrylo celý povrch zeme. Veľké množstvo vojenských stanov a zásob utvorilo tábor obrovských rozmerov.
19 Izraeliti volali k Pánovi, svojmu Bohu; zmalomyseľneli na duchu, lebo ich všetci ich nepriatelia obkľúčili tak, že nebolo možné spomedzi nich uniknúť.
20 Tridsaťštyri dní ich obliehal celý asýrsky tábor s ich pešiakmi, vozmi i jazdcami a všetkým obyvateľom Betulie vyšli zásoby vody.
21 Aj ich cisterny sa vyprázdnili a nemali už pitnej vody na zahasenie smädu ani na jediný deň, lebo im ju odmeriavali na prídel.
22 Ich deti slabli, ženy a mladíci chradli od smädu a odpadávali na uliciach mesta a v priechodoch brán, lebo už nemali sily.
23 Všetok ľud sa zhromaždil k Oziášovi a k predstaveným mesta; mladíci, ženy i deti hlasito kričali pred všetkými staršími a volali:
24 „Nech súdi Boh medzi nami a vami! Dopustili ste sa na nás veľkej krivdy, keď ste sa pokojne nedohodli s Asýrčanmi.
25 Teraz niet nikoho, kto by nám pomohol, lebo Boh nás vydal do ich rúk, aby sme popadali pred nimi od smädu a biedne zahynuli.
26 Zavolajte ich teda a vydajte celé mesto Holofernesovmu ľudu a celému jeho vojsku na korisť.
27 Bude pre nás lepšie, keď sa staneme ich korisťou. Budeme síce ich otrokmi, ale budeme žiť a nebudeme musieť na vlastné oči hľadieť, ako umierajú naše nemluvňatá a ako naše ženy a deti vydychujú dušu.
28 Zaprisahávame vás na nebo a na zem, na nášho Boha a na Pána našich otcov, ktorý nás trestá za naše hriechy a za hriechy našich otcov, aby dnes neurobil s nami, čo sme povedali.“
29 Tu nastal v zhromaždení bolestný nárek všetkých a všetci hromadne volali veľkým hlasom k Pánu Bohu.
30 Oziáš im povedal: „Dôverujte, bratia, a vydržme ešte päť dní, v ktorých Pán, náš Boh, obráti na nás svoje milosrdenstvo; on nás určite neopustí navždy.
31 Keď prejde tých päť dní, a nepríde nám pomoc, urobím podľa vašich slov.“
32 Nato rozpustil ľud, každého do jeho tábora; mužovia odišli na múry a veže mesta, ženy a deti prepustili domov. Ale všetci v meste boli veľmi skľúčení.
Jdt 7, 1-32 | |