Joz 17, 1-18 |   |
Kniha Józua
17. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Aj kmeň Menašše dostal lósom podiel: lebo on je Jozefov prvorodený. Máchír, prvorodený Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášán.
2 Aj ostatným Menaššeovcom dostalo sa podielu podľa ich čeľadí: synom Abíezerovým, Chelekovým, Asrielovým, Šechemovým, Chéferovým, Šemídovým. Toto boli mužskí potomkovia Menaššeho, syna Jozefovho, podľa čeľadí.
3 Ale Celofchád, syn Chéferov, syn Gileádov, syn Máchírov, syn Menaššeho nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Machlá, Nóá, Choglá, Milká a Tircá.
4 Tieto predstúpili pred kňaza Eleázára, pred Józuu, syna Núnovho, a pred predstavených a hovorili: Hospodin prikázal Mojžišovi dať nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi ich otca.
5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášán za Jordánom.
6 Lebo dcéry Menaššeho dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7 Územie Menaššeho siahalo od Ášéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne južne k obyvateľom Én-Tappúachu;
8 kraj Tappúach pripadol Menaššemu, ale mesto Tappúach na hranici Menaššeho patrilo Efrajimcom.
9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Káná. Tieto mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Ale hranica Menaššeho tiahne sa severne od potoka a končí pri mori.
10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu a more bolo hranicou medzi nimi; na severe sa dotýkajú Ašéra a na východe Jissáchára.
11 Menašše mal na území Jissáchára a Ašéra: Bét-Šeán a jeho mestá, Jibleám a jeho mestá, obyvateľov Dóru a jeho mestá, obyvateľov Én-Dóru a jeho mestá, obyvateľov Taanachu a jeho mestá, obyvateľov Megidda a jeho mestá, tri horské pásma.
12 Menaššeovci však nemohli zabrať tieto mestá; vtedy sa podarilo Kanaáncom zostať a bývať v tejto krajine.
13 Keď Izraelci zosilneli, donútili Kanaáncov k robote; ale vôbec ich nevyhnali.
14 Potomkovia Jozefovi povedali Józuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva jeden podiel a jednu čiastku? Veď my sme veľký národ, keďže nás Hospodin doteraz požehnával.
15 Józua im povedal: Keď ste veľký národ, vystúpte do lesa a klčujte zem v krajine Perizejcov a Refáovcov, ak vám je pohorie Efrajim pritesné.
16 Potomkovia Jozefovi povedali: Pohorie nám nestačí; všetci Kanaánci bývajú v údolí, majú železné vozy, aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a v jeho mestách i v údolí Jezreel.
17 Józua povedal Jozefovmu domu, Efrajimu a Menaššemu: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18 ale horský kraj bude tvoj; ak je tam les, vyklčuj ho, a bude tvoj až na jeho koniec. Lebo vyženieš Kanaáncov, hoci majú železné vozy a sú silní.
2 Aj ostatným Menaššeovcom dostalo sa podielu podľa ich čeľadí: synom Abíezerovým, Chelekovým, Asrielovým, Šechemovým, Chéferovým, Šemídovým. Toto boli mužskí potomkovia Menaššeho, syna Jozefovho, podľa čeľadí.
3 Ale Celofchád, syn Chéferov, syn Gileádov, syn Máchírov, syn Menaššeho nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Machlá, Nóá, Choglá, Milká a Tircá.
4 Tieto predstúpili pred kňaza Eleázára, pred Józuu, syna Núnovho, a pred predstavených a hovorili: Hospodin prikázal Mojžišovi dať nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi ich otca.
5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášán za Jordánom.
6 Lebo dcéry Menaššeho dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7 Územie Menaššeho siahalo od Ášéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne južne k obyvateľom Én-Tappúachu;
8 kraj Tappúach pripadol Menaššemu, ale mesto Tappúach na hranici Menaššeho patrilo Efrajimcom.
9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Káná. Tieto mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Ale hranica Menaššeho tiahne sa severne od potoka a končí pri mori.
10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu a more bolo hranicou medzi nimi; na severe sa dotýkajú Ašéra a na východe Jissáchára.
11 Menašše mal na území Jissáchára a Ašéra: Bét-Šeán a jeho mestá, Jibleám a jeho mestá, obyvateľov Dóru a jeho mestá, obyvateľov Én-Dóru a jeho mestá, obyvateľov Taanachu a jeho mestá, obyvateľov Megidda a jeho mestá, tri horské pásma.
12 Menaššeovci však nemohli zabrať tieto mestá; vtedy sa podarilo Kanaáncom zostať a bývať v tejto krajine.
13 Keď Izraelci zosilneli, donútili Kanaáncov k robote; ale vôbec ich nevyhnali.
14 Potomkovia Jozefovi povedali Józuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva jeden podiel a jednu čiastku? Veď my sme veľký národ, keďže nás Hospodin doteraz požehnával.
15 Józua im povedal: Keď ste veľký národ, vystúpte do lesa a klčujte zem v krajine Perizejcov a Refáovcov, ak vám je pohorie Efrajim pritesné.
16 Potomkovia Jozefovi povedali: Pohorie nám nestačí; všetci Kanaánci bývajú v údolí, majú železné vozy, aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a v jeho mestách i v údolí Jezreel.
17 Józua povedal Jozefovmu domu, Efrajimu a Menaššemu: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18 ale horský kraj bude tvoj; ak je tam les, vyklčuj ho, a bude tvoj až na jeho koniec. Lebo vyženieš Kanaáncov, hoci majú železné vozy a sú silní.
Joz 17, 1-18 | |